Autor je analytik finančných trhov, pracuje v XTB
V Číne sa v posledných mesiacoch diali bizarné veci. Hlavný akciový index Shanghai Composite od novembra uplynulého roka za sedem mesiacov viac ako zdvojnásobil svoju hodnotu. A to bez akéhokoľvek dôvodu.
Ako vzniká bublina
Väčšina bublín na akciových trhoch však bezdôvodne nevzniká. Prvou hlavnou príčinou nafúknutia bubliny býva prudký rast ziskov spoločností, ktorý vzbudí u investorov dojem, že takýto rast môže pokračovať dlhé roky a tí sú potom ochotní platiť za jednotku súčasného zisku neštandardne vysoké ceny. To sa stalo napríklad pri technologickej bubline na prelome tisícročí.
Druhou príčinou je bublina v samotnej ekonomike, pri ktorej akcie ani nevyzerajú nadhodnotené. Takýmto prípadom je zase vývoj pred pádom Lehman Brothers.
Číňania odušu nakupovali akcie
V Číne sa však nič z toho nedialo. Naopak, rast ekonomiky sa už niekoľko rokov spomaľuje a spolu s ním aj rast ziskov spoločností. Dôvod na nákup akcií sa teda hľadal len ťažko. A predsa sa z nejakého dôvodu našiel. No nenašli ho banky či fondy, ale obyčajní občania, ktorí sa rozhodli, že kupovať akcie je cool. Tí si masovo otvárali obchodné účty a nakupovali akcie na dlh. Počet obchodných účtov od novembra až po vrchol na akciách vzrástol o vyše 40 percent a objem akcií nakupovaných na dlh sa strojnásobil.
To, že to bolo skutočne masové, a nie nejaká cielená, sofistikovaná špekulácia ukazuje aj prieskum agentúry Bloomberg, aké mali noví investori dosiahnuté vzdelanie. Kým pred bublinou mali takmer tri štvrtiny retailových investorov aspoň maturitu, z nových investorov maturitu nemalo viac ako dve tretiny a šesť percent bolo dokonca negramotných. Na vrchole bubliny, teda asi pred mesiacom, predstavoval dlh na obchodných účtoch investorov takmer 10 % z hodnoty všetkých obchodovaných akcií. Na porovnanie, v USA počas technologickej bubliny sa tento ukazovateľ pohyboval medzi dvomi – tromi percentami. Toto sa nemohlo dobre skončiť.
Výpredaj čínskych akcií
A keď sa nakupuje na dlh, tak pád býva prudký. Dôvod je jednoduchý, priestor na straty na obchodnom účte sa investorovi obmedzuje do úrovne výšky jeho vkladu. Kúpu pritom financoval vkladom a dlhom. Čím väčší je podiel dlhového financovania, tým nižší je priestor na stratu. A keď sa tento priestor vyčerpá, tak investor musí akciu predať aj so stratou, ďalej ju držať nemôže. A keďže bolo takýchto „nútených predávajúcich“ veľa a kupujúcich minimum, tak čínske akcie stratili za mesiac zhruba tretinu hodnoty. A výpredaje sa ešte rozhodne skončiť nemuseli.
