V roku 2014 malo nie menej ako 20,4 percenta rakúskeho obyvateľstva prisťahovalecký pôvod. Inými slovami: v Rakúsku žije 1,7 milióna ľudí, ktorí sa buď narodili v zahraničí, alebo sa ich rodičia do Rakúska prisťahovali. Rakúsko je teda krajinou prisťahovalcov – toto zistenie môže znieť banálne, ale dlho to bolo sporné. Vlastný obraz Rakúska dlho pokrivkával za realitou. Až v posledných rokoch sa dosiahol väčší pokrok v politických, kultúrnych a sociálnych výzvach, ktoré početné prisťahovalectvo so sebou nepochybne prináša.
Ľudí to ťahá do Rakúska predovšetkým z dvoch dôvodov. Buď sú na úteku pred vojnou, alebo katastrofálnymi podmienkami v ich vlasti, alebo hľadajú prácu. Keď hospodársky rozmach po druhej svetovej vojne priniesol nedostatok pracovných síl, začalo Rakúsko v 60. rokoch najímať robotníkov z bývalej Juhoslávie a Turecka. Označovali ich ako „gastarbeiteri“, lebo prevládala predstava, že sa opäť vrátia do svojej vlasti.
V skutočnosti sa mnoho „gastarbeiterov“ už v 70. rokoch trvalo usídlilo v Rakúsku a ich rodiny prišli za nimi. Rakúsko bolo aj významnou destináciou pre utečencov, predovšetkým z východnej Európy. V rokoch 1956/57 a v lete 1968 prišli do Rakúska státisíce utečencov a asi 20-tisíc maďarských a 12-tisíc československých štátnych občanov zostalo trvale v Rakúsku.
Pád železnej opony a vojna v bývalej Juhoslávii zapríčinili ďalší vrchol imigrácie do Rakúska. Aj vstup Rakúska do EÚ (1995) a následné rozširovanie EÚ zapríčinili prisťahovalectvo nielen z tzv. nových členských krajín, ale napríklad aj z Nemecka.
Opätovný vrchol zaznamenalo Rakúsko v prvých mesiacoch roku 2015. Na rakúske úrady sa obrátilo takmer trojnásobne väčšie množstvo žiadateľov o azyl ako v rovnakom čase minulého roku, najviac zo Sýrie a Afganistanu, čo zapríčinilo jednoznačné preťaženie ubytovacích zariadení pre utečencov. O to viac treba uvítať dohodnuté prevzatie ubytovania 500 žiadateľov o azyl na Slovensku ako silný signál solidarity.
