Autor je občiansky aktivista
Ak venujeme ďalšie roky stratené s Gréckom pomoci Ukrajine a práci na riešení zásadných globálnych problémov, priblížime sa možno k funkčnej Únii a k svetu, v ktorom zodpovedné krajiny nebudú zaťažovať ostatných svojimi depresiami, komplexmi a rekrimináciami. A naše vzťahy s Gréckom? Otázky hospodárske sa dajú riešiť zmluvnými vzťahmi ako napríklad s Nórskom a Islandom, nie? Uvážme teda, či sme z podnetu Grékov nedostali vlastne geniálnu príležitosť začať nový život.
Pripadajú vám tieto vety povedomé? Nečudo: sú parafrázou slov, ktoré v máji 1990 použil Ludvík Vaculík v texte „Naše slovenská otázka“ a ktoré predznamenali nadchádzajúci rozpad Československa.
Paralely pokrivkávajú a ani táto nie je presná: Československo bolo nakoniec rozbité bez referenda, dohodou medzi pár gaunermi, ktorí na jeho rozloženie nemali mandát. Gréci si svoj odchod z eurozóny zvolili tým najlegitímnejším a najdemokratickejším spôsobom – referendom. To, že mnohí zmyslu svojho „nie“ nerozumeli nie je problém ani vina Európanov.
Väzby medzi Čechmi a Slovákmi boli v čase rozbitia Československa podstatne hlbšie než sú dnešné väzby medzi Európou a Gréckom. Keď Slováci a Česi zvládli rozchod, ktorý im proti vôli väčšiny nanútili ich politici, odchodu Grécka z eurozóny legitimizovanému platným referendom sa netreba ani báť, ani mu brániť.
Európa je dnes na „Grexit“ pripravená a Gréci si ho odhlasovali v referende: na čo sa ešte čaká? Podľa správ z utorka 7.7. je vraj 16 z 18 krajín eurozóny odchodu Grécka naklonených. Treba len dúfať, že sa na poslednú chvíľu nezľaknú. Grécky odchod nebude pre Európu bezbolestný, aleje lepší drahý rozvod, ako mizerné a oveľa drahšie manželstvo.
