Ľudia na Petrovom námestí vo Vatikáne upozorňujú na potrebu konať v záujme klímy práve teraz. FOTO TASR/APTEXT: Róbert Kotian
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Róbert Kotian, moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport. [/content]
V rokoch 1995-2012 pracoval v SHMÚ ako meteorológ a klimatológ špecialista, aktuálne prevádzkuje na webe meteorologické a klimatologické informačné portály a vydáva elektronický časopis, ktorý sa zaoberá aj klimatickou zmenou. V roku 2011 mu vo vydavateľstve SAV vyšla monografia o histórii zím pod názvom Zima A.D. 1500-2010. Pavel Matejovič.
Zhovárame sa v klimatizovanom rozhlase, vonku je „pekelné“ teplo. Potvrdzujú tie časté rekordy fenomén globálneho otepľovania?
„Samotný fakt, že sa vyskytujú letné horúčavy, ešte nedokazuje existenciu globálnej zmeny klímy. Na to, aby sme mohli identifikovať zmenu klímu, potrebujeme minimálne 30-ročný rad pozorovaní, ideálne sú 50- alebo 100-ročné rady. Je totiž rozdiel medzi aktuálnym počasím a jeho dlhodobým režimom, ktorým sa zaoberá klimatológia. Počasie je prirodzene premenlivé, striedajú sa teplejšie periódy s chladnejšími. Zmeny klímy sa teda musia diať v priebehu dlhšieho časového horizontu, až vtedy možno hovoriť o zmene. Samotný fakt, že je momentálne teplo, nie je teda dôkazom globálneho otepľovania. V posledných 20 až 30 rokoch však pozorujeme, že sa zvyšuje frekvencia horúčav a extrémov v počasí. Aj v minulosti sa vyskytovali horúčavy, nie je teda nejaký nový fenomén, no v súčasnosti sú čoraz častejšie a dlhšie.“
Často počúvame o kritickej hranici zvýšenia globálnej teploty v priemere o 2°C.
„Scenáre sú rôzne, modely rátajú so zvýšením globálnej teploty od 2 až do 5 °C. Je to preto, lebo sa nedá odhadnúť, ako sa bude správať civilizácia v budúcnosti a teda koľko skleníkových plynov vyprodukuje. Tie scenáre sú robené aj pre variant, že by sa produkcia skleníkových plynov znížila, alebo naopak. Počíta sa s teda s rôznymi variantmi.“
Dva stupne sa nezdajú veľa. Prečo je to pre klimatológov taká dramatická zmena?
„Možno priamo pre klimatológov ani nie, ale pre civilizáciu určite. Už teraz je monitorované zvýšenie globálnej teploty o 1°C a vidieť dramatické zmeny.“
Pápež František má odvahu hovoriť aj ako občanČítajte
V porovnaní s čím?
„V porovnaní s predchádzajúcim obdobím, napríklad s 19., ale aj 20. storočím. Ale už aj dvadsiate storočie ako celok bolo o niečo teplejšie ako predchádzajúce. Rozdiel 1 °C predstavuje rozdiel medzi klímou Hurbanova a Trenčína. Klimatické zmeny prebiehali aj v geologických dobách, no mali prirodzený pôvod. Súčasná klimatická zmena má naopak antropogénny charakter.“
O ktorých prejavoch teda klimatológovia nepochybujú, že sú dôsledkom globálneho otepľovania Zeme?
„Najviditeľnejším prejavom klimatickej zmeny je, že sa globálne zvyšuje teplota. To vidíme najmä v lete a zime. Zimy sú miernejšie, posledná veľmi tuhá zima bola v roku 1963. Bola porovnateľná s najtuhšími zimami, aké sa vyskytovali aj v 18. a 19. storočí.“
Tá zima v roku 1987 nebola brutálnejšia? Tú si pamätajú všetci.
„Nie. Tá bola skôr známou vďaka legendárnej snehovej kalamite v Bratislave, keď napadlo veľa snehu a boli vysoké záveje. Len dva roky pred ňou sa vyskytla chladnejšia zima, no len málo ľudí si ju pamätá. Počas zimy 1963 však zamrzol celý Dunaj od Viedne po ústie do Čierneho mora a zamrzla aj londýnska Temža. Ďalšie tuhé zimy už nedosiahli jej silu. Aj počas zím v posledných rokoch sme zažili silné mrazy, aj veľa snehu, no v porovnaní so zimami v minulosti už nemali charakter tuhých zím.
Druhý významný prejav je už spomenutá zvyšujúca sa frekvencia vĺn horúčav v letnom období. Po roku 1990 sa takmer každý rok vyskytnú v lete dlhé obdobia s vysokými teplotami. Najzávažnejším dôsledkom klimatickej zmeny u nás sú však zmeny v režime atmosférických zrážok.“
Stále hovoríš klimatická zmena. Už sa nepoužíva pojem globálne otepľovanie?
„Pod klimatickou zmenou sa myslia všetky prejavy, nielen teploty, teda aj zrážky a iné meteorologické charakteristiky. Globálne otepľovanie je jedným z prejavov klimatickej zmeny, jej najvýraznejším prejavom. Pre našu oblasť však môže mať najzávažnejšie negatívne dôsledky sucho. Aj v tomto roku zažíva Slovensko veľmi veľké sucho.“
Tento rok?
