Silný pocit nepohody pomáha ľuďom zapamätať si priestor aj na dlhé roky. Slovenskej národnej galérii sa tento konceptuálny zámer podarilo naplniť. Niežeby chcela. V prístavbe SNG sa totiž ešte pred pár rokmi prechádzali ľudia v kožuchoch.
Pamätníci si lepšie spomínajú na treskúcu zimu ako na to, čo tam videli. Starší Bratislavčania ohŕňajú nos nad touto budovou, ktorá už od 60. rokov podľa nich špatí siluetu nábrežia.
Noví Prešporáci sa nikdy nevyrovnali s čistými líniami, ktoré do mesta vniesla moderná architektúra. Budova Prioru, Kyjeva alebo premostenie galérie SNG nad Vodnými kasárňami nadchýnajú len malú skupinu ľudí, ktorí majú zhodou okolností na svoj vkus aj papier.
Preto bude treba opakované akty výrečnosti, než sa z budov neskorej moderny stane aká-taká priorita. Meštianstvo (a jeho predstavitelia) totiž uprednostňuje biedermeier – kudrlinky a pohodlie. A potom ešte supermodernitu sklenených vežiakov, ktorá má ohúriť „cezpoľných“ na autobusovej stanici Mlynské nivy.
