Vďaka ľudskej povahe nie je nikdy priskoro začať nachádzať humor v len tak-tak odvrátenej katastrofe. Alebo v tomto prípade škodoradosti, pri pohľade na to, ako sa grécky premiér Tsipras uškŕňal na aténske davy a nerozumne vystrkoval vzdorovitý prostredník Berlínu – a potom, týždeň nato, sa pokorne priplazil späť k svojim veriteľom po najporiadnejší výprask vo svojej kariére.
Pričom Francúzsko kričalo „Prestaň, Wolfgang, už má dosť!“ zatiaľ čo zvyšok sa prizeral, ticho tlieskajúc nemeckému odhodlaniu naučiť všetkých európskych hýrivých hrdinov, aby nemíňali peniaze druhých a potom sa nevysmievali ich mrzutosti.
Iste – je priskoro začať oslavovať koniec gréckej dlhovej krízy. Atény najprv musia schváliť balíček tvrdých reforiem do troch dní, aby sa o nich čo len uvažovalo v súvislosti s novou pomocou až do výšky 86 miliárd eur.
Niektoré podmienky – v prvom rade nemecké naliehanie, aby Grécko dalo 50 miliárd eur v štátnom majetku ako záruku, ktoré by Európa rozpredala na zaplatenie jeho dlhu – môžu ešte pokojne byť odmietnuté.
A nepadlo ani slovo o tom, ako – alebo či vôbec – by sa mal zdrvujúci dlh Grécka 330 miliárd (čiže 180 % HDP) reštrukturalizovať, aby dal otrasenej ekonomike priestor na spamätanie.
