Jaromír Čižnár naozaj nemohol svoju správu predniesť s pocitom, že ho ako ústavného činiteľa berie väčšina parlamentu čo i len na vedomie, nieto ešte vážne. Je to škoda, lebo správa, ktorú generálny prokurátor predniesol, stála za pozornosť.
Najskôr povedal, že je absurdné, keď parlament postupuje spôsobom – ak je problém, treba nový zákon. Hoci problém domáceho násilia tu pretrváva, nie je to spôsobené tým, že chýba zákon.
To, čo v tejto veci chýba, je podľa J. Čižnára správny prístup polície a prokuratúry, lebo existujúce zákonné možnosti nevyužívajú. Generálny prokurátor nemaľoval veci na ružovo – spomenul, že ak hospodárska trestná činnosť tvorí len 3,8 percenta z celkovej trestnej činnosti, tak je to príznak, že polícia a prokuratúra nerobia svoju prácu dobre.
Keď prišla reč na to, ako málo osôb je stíhaných pre tento druh kriminality, priznal, že „je to hrôza“.
J. Čižnár nebol kritický len do vlastných radov, ale hovoril aj o ministroch, zanedbávajúcich svoje povinnosti. Ministerstvá zdravotníctva a spravodlivosti „zriaďujú“ detenčný ústav pre odsúdených s duševnou chorobou a páchateľov sexuálnych trestných činov už deväť rokov.
