Autorka je spisovateľka a riaditeľka Nadácie Charty 77
Kam s magormi? Politicky nekorektný a diskriminačný titulok by bol chytľavý, lebo je nekorektný a diskriminačný. A nielen preto. Veď magor nám znie povedome až familiárne. Magor spúšťa hlúpu aj zmysluplnú debatu – kto je magor, odkiaľ pokiaľ, výskyt magorov, údržba, detencia čiže zadržiavanie magorov. Všetci si myslíme, že magorov rozoznáme a že sa v nich vyznáme ako v hokeji, v Ukrajine a Grécku, v očkovaní a muzike. Jeden dávny kamarát rád sám seba prezýval Magor a mnohým sa to aj páčilo.
Skúsme namiesto drzej otázky: „Kam s magormi?“, zdvorilo napísať: „Nový trestný zákon č. 301/2005 Z. z. účinný od 1. 1. 2006 v porovnaní so starým trestným kódexom uspokojil dlhé roky trvajúce volanie odbornej psychiatrickej verejnosti po zriadení detenčných ústavov, najmä z dôvodu, že niektoré duševné poruchy (niektoré závažné špecifické poruchy osobnosti, niektoré organické poruchy, niektoré sexuálne deviácie, neúspešne opakovane liečené závislosti od psychoaktívnych látok) nemožno terapeuticky ovplyvniť, ale tieto poruchy podmieňujú u svojich nositeľov páchanie trestnej činnosti.“
Komu zaplo? Koho zaujíma, že nemáme v republike miesto, kam nebezpečných magorov uplacírovať a chrániť pred nimi spoločnosť?
