Utorková historická dohoda medzi Západom a Iránom ohľadom jeho jadrových ambícií je istým hazardom. Keďže samotná formulácia dohody mala pre jej západných tvorcov možno menší význam než racionálne správanie, dôvera a zapojenie sa Iránu, ktoré má podľa očakávaní priniesť.
Niet pochýb, že ak bude Irán naďalej odhodlaný získať jadrové zbrane, jedného dňa ich bude mať. Obamov diplomatický podpisový úspech s Teheránom len odkladá ten deň – možno o desať rokov. Predstava však je, že prezident Hasan Ruhání, relatívne umiernený v rámci iránskej oficiálnej tvrdej línie, sa teraz stáva tým, kto privedie 80 miliónov Iráncov naspäť z divočiny sankcií a medzinárodnej izolácie.
Vzhľadom na to, že dve tretiny iránskej populácie sa narodili po revolúcii v roku 1979, USA špekulujú, že majú menší záujem pokračovať v tvrdom boji s veľkým zlom, než vychutnať si blahobyt, ktorý sľubuje iránske ohromné ropné bohatstvo.
