Autor je koordinátor klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko
Európa dostala pred časom od delegácií vlád Európskej únie v Seville nemilý darček. Horšie limity emisií znečisťujúcich látok pre uhoľné elektrárne či iné priemyselné zariadenia, ako majú Čína, Spojené štáty či Japonsko.
Slovenská delegácia, zložená prevažne zo zástupcov znečisťovateľov, patrila medzi najhoršie z hľadiska snahy ochrániť životné prostredie a zdravie ľudí. Podporovala oslabenie limitov, vystupovala proti progresívnejším opatreniam.
Lepšie to nebolo s takmer celou Technickou pracovnou skupinou. Viac ako polovicu jej zástupcov tvorili ľudia z fosílneho priemyslu alebo im sekundovali vládne delegácie, kde tiež prevažovali zástupcovia znečisťovateľov. Je to vôbec prvýkrát, keď boli takíto zástupcovia priamo súčasťou vládnych delegácií. Proces, ktorý stanovuje limity znečisťovania pre EÚ, má tak vážne chyby. Kontrolu prevzali priemyselné záujmy a výsledkom je, že technológie kontrolujúce znečistenie – už široko používané v Číne a USA – zostali strčené niekde na dne zásuvky. Politici v pohode nechajú milióny Európanov trpieť smrtiacimi dôsledkami znečistenia ovzdušia. Len preto, aby prastaré uhoľné elektrárne zostali otvorené.
Znečistenie spôsobuje vážne ochorenia
Greenpeace viackrát varoval, že EÚ takto podporuje nedostatočné limity pre znečisťujúce látky. Tie spôsobujú v Európe tisíce respiračných ochorení a vyššiu úmrtnosť. Slabšie limity znečistenia z priemyselných spaľovní spôsobia v rokoch 2020 – 2029 vyše 71 000 predčasných úmrtí a stratu 52,45 mld. eur a ďalšie tisíce budú trpieť respiračnými chorobami.
Napriek týmto vážnym skutočnostiam politici stále namiesto starostlivosti o zdravie občanov obhajujú zastarané uhoľné zariadenia. Jedinou dobrou správou zo „sevillského procesu“ je, že sa fosílnemu priemyslu nepodarilo oslabiť pôvodný, už aj tak slabý návrh Európskej komisie.
Doterajší proces možno považovať za zlyhanie ministerstva životného prostredia. Nielenže stiahlo do vládnej delegácie zástupcov znečisťovateľov, ignorovalo žiadosti mimovládnych organizácií o podporu prísnejších štandardov a žiadosť o stretnutie a spoluprácu. Ešte aj verejne obhajuje zmysluplnosť znečisťovateľov vo vládnej delegácii: „Odmietame názor, že členovia slovenskej pracovnej skupiny svojím konaním podporujú osobné podnikateľské aktivity na úkor národných záujmov,“ reagoval hovorca rezortu Maroš Stano.
Za koho kopú znečisťovatelia
A koho aktivity obhajujú, ak nie prežitie svojich fabrík za cenu čo najnižších nákladov? Existuje jeden jediný dôvod, prečo by mali znečisťovatelia obhajovať verejný, a nie svoj podnikateľský záujem?
