Autorka je spisovateľka
Kamarátka ešte chcela nazrieť do jedného obchodu, tak som si unavene sadla bokom od prúdiaceho davu. V nákupnom centre asi práve kulminovala krivka návštevnosti, kým ja som už túžila vypadnúť. Do toho mi zazvonil mobil. Neznáme číslo, ale ako o chvíľku vysvitlo, volal kamenár, u ktorého som objednávala pomník.
„Tak už to robíme, pani,“ oznámil mi ten dobrý muž a vzápätí sa na mňa obrátil s otázkou: „A vysekáme tam teda iba tie tri mená, alebo necháme miesto aj pre ďalšie? Jeden by sa tam ešte zmestil.“
Sledujem pestré postavičky s igelitovými alebo papierovými taškami s logami známych obchodov a vdychujem nevtieravú vôňu nákupného centra, o ktorej som čítala, že je to veľmi vtieravá a cielená aromaterapia, ktorou nákupné centrá navodzujú v zákazníkoch príjemné pocity.
„Nechajte tam len tie tri,“ odvetím, ale kamenár mi vysvetľuje: „Si to rozmyslite, lebo podľa toho spravím tie riadky, miesto tam ešte je.“ Rozumiem, že ide o bežný pracovný problém. Ako pre grafika, či riadky rozpáliť, alebo zmenšiť preklad. Lenže pre mňa je každé to meno časť mojej minulosti. Nechcem, aby tam pribúdali mená, ani jedno jediné. Teda keby sa dalo, keby som to mohla nejako ovplyvniť...
