Niečo sa v našich mestách zmenilo. Na miestach, kde dosiaľ boli iné prevádzky, objavili sa krikľavé, pestrofarebné nápisy, nepriehľadné sklá a vnútri diskrétne prítmie, v ktorom sa možno bezpečne oddávať hazardu a ruinovať svoju peňaženku.
Dojem potvrdzujú aj čísla – v Bratislave počet klasických hracích automatov klesol, no počet prístrojov s videohrami sa za päť rokov viac než zdvojnásobil.
Proti herniam sa začali búriť aj mestá, hoci ich manévrovacie možnosti sú prekvapujúco úzke. Najúčinnejšou je vyzbieranie podpisov pod petíciu, no ich počet sa musí rovnať tretine dospelého obyvateľstva, čo je v prípade Bratislavy vyše stotisíc duší.
Boj proti hazardu znamená boj proti silným finančným záujmom, ich predstavitelia si navyše ani prinajmenšom nepripúšťajú, že by ich podnikanie mohlo v niekom vyvolať neľúbosť.
Áno, bol by nezmysel zakázať krčmy, pretože sa v nich niekto opije a spôsobí dopravnú nehodu. Rovnako by podľa odborníkov nemalo význam zakazovať hazard, pretože by kvitol aj tak, ibaže načierno. Je tu však pár rozdielov. Napríklad reštaurácia je miesto, kde si po práci radi oddýchnete alebo pozvete priateľov, neraz dotvára miestny kolorit.
