Mať zákon o športe je dobré a dlho očakávané. Možno už menej očakávané sú prekvapenia, ktoré v ňom tvorcovia legislatívy nachystali. Zákon sa totiž môže stať mocným prostriedkom v predvolebnom boji.
Ako je to možné? Jednoducho tak, že peniaze, ktoré štát získa na financovanie športu od zdravotných poisťovní či z hazardu, môže prideľovať komu bude chcieť a podľa kritérií, ktoré budú nekontrolovateľné.
Do zákona sa totiž dostali slovné hračky, ako že z časti peňazí sa bude financovať výstavba, rekonštrukcia a prevádzka športovej infraštruktúry na šport pre všetkých.
Po zverejnení prvého článku v SME (v piatok 17. 7.) , že by sa z peňazí zo zdravotných odvodov mohol zafinancovať napríklad Národný futbalový štadión, pôvodný projekt veľkopodnikateľa Ivana Kmotríka, sa ozvali hlasy, že sme nekorektní.
Z týchto peňazí by vraj mali byť financované ihriská, posilňovne v parkoch, bežecké dráhy či turistické chodníky. Pretože, ako píše zákon – šport pre všetkých je šport určený pre obyvateľstvo na účely napĺňania sociálneho, kultúrneho a zdravotného prínosu športu.
Ale, ak by sa mi páčil futbal, tak by národný stánok určite napĺňal moje sociálne, kultúrne aj zdravotné potreby. A nepochybujem, že ak bude potrebné, presne takouto formuláciou vláda odôvodní poskytnutie dotácie na štadión, ktorý pravdepodobne nebude štátny.
