(Foto: Vico)Juraj Karpiš hovorí, že nemeckí politici v roku 2012 chybne presviedčali voličov, že peniaze pre Grécko sú investíciou a nie darom.
TEXT: Róbert Kotian
A ko jeden z prvých verejne obhajoval bankrot Grécka už v čase, keď na eurovale padla Radičovej vláda. Dnes tvrdí, že bez odpisu dlhu sa nedá Grécku pomôcť. Súčasný záchranný balík je podľa neho iba kupovanie času. Analytik Inessu Juraj Karpiš.
Začnem inak ako by sa v týchto dňoch asi očakávalo: na facebookovej diskusii som zachytil výrok (Peter Thiel), že „keď sa odborníci mýlia, je to často preto, že sú odborníci na staršiu verziu sveta“. Nie je tento postreh vysvetlením aj toho, čo sa deje okolo Grécka?
„To vysvetlenie platí na ekonómiu a podľa mňa je to dobré vysvetlenie toho, prečo ekonómovia nevideli prichádzať krízu. Aj britská kráľovná vyčítala, že načo je dobrá tá profesia, keď ekonómovia nevideli prichádzať najväčšiu finančnú krízu po druhej svetovej vojne.“
Takže prečo?
„Bolo tak preto, lebo ekonómovia akoby použili nejaký historický model a predpokladali, že svet sa bude podobne správať aj v nasledujúcich rokoch, napriek tomu, že na to nemajú dôvod. Dnes sa ekonómovia snažia správať trošku ako prírodní vedci, napríklad fyzici, a predpokladajú stabilitu prostredia a predpokladajú, že môžu nejaký konštantný model fungovania potiahnuť do budúcnosti. V tomto je však ekonómia špeciálna veda. Je to veda, sú v nej základné vzťahy, ktoré je dobré poznať, ale netreba byť prehnane sebavedomý. Na základe tých niekoľkých vzťahov, ktoré poznáme, si nemôžeme dovoliť dávať silné predpovede o budúcnosti a o fungovaní sveta. Ekonómovia robia často tú chybu, že hovoria o svete viac než sa na základe ekonómie ako vedy dá povedať, ale už ľuďom nepovedia, že to, čo hovoria navyše, je ich špekulácia, alebo ich predpoklad, a že to nie je tá ekonomická veda.“
Viackrát mi totiž napadlo – po prvé, tvárite sa ako exaktní vedci, veď narábate s číslami, percentami, tabuľkami, grafmi... my laici na vás pozeráme s úžasom na to vaše ekonomické prostredie a hovoríme si, ako tomu rozumiete a potom pozeráme na realitu a znova nevychádzame z úžasu, ako je možné, že pri takom množstve vzdelaných ľudí, nositeľov Nobelovej ceny, ide ekonomika z krízy do krízy, nikto nás na ňu nepripraví a jedno Grécko sa nedá vyriešiť...
„Podľa mňa je problémom ekonómie, že niekedy v nej je akýsi scientizmus, akoby používanie komplexných nástrojov, ktoré maskujú tú bazálnu neistotu, že nevieme, o čo ide.“
Aj ekonómovia sú si neistí?
„Áno.“
Aj Ivan Mikloš? Aj Peter Kažimír?
„Mali by byť. Podľa mňa každý dobrý ekonóm je neistý, ak hovorí o budúcnosti, lebo ekonomika nie je stroj ako práčka, kde máte štandardné vzťahy a ak otočíte jedným kolieskom, tak sa niečo stane bez ohľadu na to, kedy ním otočíte, či svieti slnko, alebo je zamračené, kto ním otočí. Stále máte vodu na 40 stupňov. Ekonomika je skôr živý organizmus, komplexný dynamický systém, ktorý napriek tomu, že trikrát otočíte tým istým kolieskom a trikrát sa môže stať to isté, ale na štvrtý raz sa môže stať niečo úplne iné. Ten systém sa učí, neustále sa v ňom menia rôzne premenné; my nepoznáme kauzality. Vedci hovoria o tzv. kauzálnej hustote, vy neviete povedať, že čo všetko v tom systéme vyvolá otočenie kolieskom. Preto má ekonóm omnoho bližšie k filozofovi ako fyzikovi. Ale to ekonómovia nemajú radi, radšej predstierajú, že vedia niečo úplne presne, napriek tomu, že je to úplne zle. Ak vám ekonóm s vážnou tvárou hovorí predpovede o tri roky na desatinné miesto, tak viete, že je to skôr šarlatán ako ekonóm, a že vám hovorí svoje hádania a prezentuje ich ako záver vyvodený na základe ekonomickej vedy. Podľa mňa ekonómia je užitočná, avšak treba byť výrazne skromnejší v jej aplikácii na reálny svet. Samozrejme, že je to strašne ťažké, lebo ľudia chcú počuť predpovede, vždy vyhráva ten, kto má najodvážnejšie predpovede a politici chcú prezentovať voličom nejaké jednoznačné závery alebo názory na to, čo a ako sa stane a ako sa to bude celé vyvíjať. Aby som nehádzal len hanu na ekonómov, ľudia to aj od ekonómov chcú počuť, je tam dopyt aj ponuka, ktoré sa stretnú – avšak často nie tam, kde je pravda.“
Občas som vás ekonómov z toho podozrieval. Napríklad ak poznáte odhady daňových príjmov a potom je daní tak málo, že sa musí zvýšiť spotrebná daň na benzín...
„Môj najobľúbenejší príklad je z finančnej krízy. Koncom roku 2008 sa ešte všetci zhodli, že slovenské HDP bude v roku 2009 rásť o 5,6 percenta napriek tomu, že už zúrila finančná kríza a asi o mesiac skrachovali Lehman Brothers. Ozajstné HDP bolo mínus 5 percent. Takže skok desať percentuálnych bodov. Ekonómovia však predstierali a prognózovali na desatinné miesta. To mi hovorilo, že niečo nie je v poriadku, a preto sa snažím strániť takých predikcií. Predikcie sú užitočné, ak sa snažíte niečo odhadnúť, ale mali by ste vedieť, že to nehovorí ekonomická veda, ale ide o váš odhad. A ten môže byť presnejší alebo menej presný.“
Ako vnímate medzi sebou tieto predikcie? Nie tiež trochu ako hádzanie kockou?
„Ja si uvedomujem, že majú relatívne nízku pridanú hodnotu, že je dobré sa vždy pripraviť na najhorší scenár a potom príliš nepredikovať, ako to presne dopadne, príliš sa na to nespoliehať. Napríklad ak odhadujeme daňové výnosy, je dobré počítať skôr s horším výberom daní ako s lepším a potom byť pozitívne prekvapený.“
Je lepšie rozdávať ako ex post zvyšovať dane alebo sa schovávať po kútoch...
„Jasné, že modely na predikcie sú sofistikované, máte sústavu množstva rovníc, ktorá má popisovať ekonomiku, ale opäť tie modely sú postavené na historickej udalosti. Vezmete si nejaké historické dáta, na ne napasujete nejaký model, ale nikde nie je napísané ani garantované, že v roku t+1 sa ten model absolútne nezmení, že sa to všetko neprenastaví. Nemáme gravitačnú konštantu ako fyzici. My máme historické údaje, na základe ktorých môžeme síce povedať, že takto sa ten svet bude správať zajtra, ale to nemusí platiť. Svet sa môže meniť a aj sa neustále mení.“
Vráťme sa ku Grécku. Kde teda spravili súdruhovia z NDR chybu?
„Problém Grécka nespočíva v modeloch, lebo podľa mňa dokonca aj odborníci - ekonómovia v MMF v roku 2012 vedeli, že grécky dlh je neudržateľný, akurát im politici zakázali toto napísať do ich správy. A nakázali im predstierať udržateľnosť gréckeho dlhu, aby nemuseli svojim voličom priznať, že to nebude fungovať a že skôr ide o dar ako o investíciu. Toto je komplikovanejšie, nehádzal by som to všetko na ekonómov.“
Takže - v roku 2012 politici zakázali ekonómom povedať niektoré veci, ktoré si aj tak viacero ľudí myslelo, t. j. že ten grécky dlh sa nedá splatiť. Taký dlh môže splatiť iba výrazne prebytková krajina. Ako sa to mohlo stať?
„V roku 2012 dostali prednosť iné ciele. Pred ekonomickou úprimnosťou dostali prednosť strategické politické ciele typu udržania Grécka v eurozóne plus snaha o zamedzenie odpisu časti jeho dlhu. Keby sa v roku 2012 dlh odpisoval vo väčšom, tak politici, ktorí boli pri moci, by museli ľuďom ukázať, že záchranné práce z roku 2010 nebol príliš úspešné a mali svoje náklady.“
Mne to pripadá ako veľký podfuk.
