Okolo 150-tisíc utečencov pribudlo tento rok v Taliansku a Grécku. EÚ sa pokúsila cez kvóty premiestniť ďalej do Európy 40-tisíc ľudí. Členské štáty sa dobrovoľne zaviazali prijať 32-tisíc. Slovensko vyjadrilo ochotu vybrať si sto sýrskych kresťanov (kvóta žiadala 1200).
Tak vyzerajú solidarita a dobrovoľnosť podľa premiéra Fica. Španielsko, Poľsko a Slovensko si na rokovaní ministrov vnútra vyslúžili svojimi ponukami označenie „trápne“. Česko s malým pochopením verejnosti pre utečencov ponúklo 1100 miest, Nemecko 8000, Poľsko 900, Španielsko 1100...
Čo spája postoj Slovenska, Poľska a Španielska? Sú preň dve vysvetlenia. Prvé sú blížiace sa voľby. V Poľsku sú parlamentné na jeseň a vládu čaká tvrdá zrážka s opozíciou. Vládu v Španielsku v decembri vyzve miestna Syriza. Fico na jar 2016 voľby pohodlne vyhrá, aj keby dovtedy vyrobil dvadsať Váhostavov.
Druhý dôvod na odmietanie migrantov je osobnejší – lídri troch krajín prejavili najväčšiu politickú zbabelosť v celej Európe.
Reakcia Félixa Valdésa, veľvyslanca Španielska:
V súvislosti s článkom Petra Šabatu, nazvanom „Trápne“ (SME, 22. júla) a prekvapivými komentármi, ktoré robí o mojej krajine, začnem vyvrátením záveru jeho argumentácie: nepochybne ani problém migrácie, ani utečenecká kríza nie sú súčasťou ďalšieho volebného boja, pretože existuje konsenzus všetkých politických síl ohľadne výhod emigrácie a politická debata sa sústreďuje na iné, dôležitejšie otázky.
Ani by tomu nemohlo byť inak v krajine, kde sa ľahko integrovali viac ako štyri a pol milióna cudzincov a ak pripočítame ďalší milión a pol emigrantov, ktorí sa za posledné roky zmenili na španielskych štátnych príslušníkov, toto je viac ako šesť miliónov osôb cudzieho pôvodu, čo prevyšuje celkový počet obyvateľov niektorých krajín Európskej únie, akou je napr. Slovensko.
Prišli z krajín EU ako Rumunsko alebo Veľká Británia, z latinskoamerických krajín ako Peru alebo Kolumbia, z moslimských ako Maroko, afrických ako Senegal alebo ešte vzdialenejších, z Číny. Napriek tomu, že krajina utrpela jeden z najväčších atentátov islamského terorizmu, môže byť prekvapivým, že sa neobjavili sily, propagujúce extrémny nacionalizmus, anti-islamizmus alebo rasizmus.
Navyše, Španielsko je jedným zo štátov EU, ktoré vynaložili najviac úsilia, prostriedkov a ľudských zdrojov na kontrolu nelegálnej emigrácie, s významným dohodami o spolupráci a navrátení s krajinami pôvodu a tranzitu, čo je tiež dôvodovom, pre ktorý pašeráci vyhľadali iné, praktickejšie priechody. Preto sme toho názoru, že povinné prerozdelenie na základe kvôt, ktoré navrhuje Európska komisia, je zlým riešením, ktoré navyše môže zhoršiť problém emigrácie a azylu, otázok, ktoré sa doteraz riešili na národnej úrovni a toto je jedným z prvých krokov EK v tejto oblasti.
Na záver. Poučovať Španielsko o solidarite a zodpovednosti v otázke emigrácie nie je na mieste. Čo sa týka poslednej osobnej poznámky, domnievam sa, že vydávať nepodložené stanoviská vzdialené od informácie alebo manipulovať fakty, nie je hodné dobrého novinára. Ja by som sa cítil skutočne trápne.
