Autor je spolupracovník Platformy MVRO
Caroline zo Zambie pracuje na trhu v meste Nakambala, sedem dní v týždni, od skorého rána do večera. O konferencii OSN o financovaní rozvoja v etiópskej Addis Abebe zrejme ani nevedela. Má dosť iných starostí. Aby uživila seba a svoje dcéry, predáva vo svojom malom stánku rôzny drobný tovar, napríklad aj sladkosti vyrobené v tamojšej továrni, z cukrovej trstiny z miestnej plantáže.
V naozaj dobrý deň dokáže zarobiť v prepočte 2,5 eura. Daňovákovi, ktorý sa každý večer objaví pri jej stánku, je však celkom jedno, koľko utŕžila. Či sa jej darilo alebo nie, skasíruje daň v prepočte asi 10 centov.
A teraz si predstavme, že spoločnosť Zambia Sugar (súčasť nadnárodného koncernu Associated British Food), ktorej cukrovinky Caroline takisto predáva, zo svojho ročného čistého zisku 13,5 milióna eur zaplatila v tom lepšom prípade 0,5 percenta dane. Teda pomerne k zisku osemkrát menej než Caroline. Zvyšok z korporátnych miliónov odišiel rôznymi účtovnými kľučkami smerom na bohatý Sever
Z Afriky odchádzajú miliardy
Konferencia OSN v Addis Abebe je v poradí treťou globálnou konferenciou o financovaní rozvoja, prvou po viac ako desiatich rokoch. Predstavitelia 193 krajín sveta rokovali o financovaní rozvojovej architektúry na najbližšie desaťročia. Predovšetkým tretí sektor, ale aj rozvojové krajiny, k nej vzhliadali s nádejou na zmenu globálnych pomerov dlhodobo naklonených v prospech bohatých krajín tzv. Severu.
Ako pred časom ukázala spoločná správa OSN a Africkej únie, len ilegálnou cestou odíde z Afriky ročne 50 miliárd dolárov – omnoho viac než tam bohaté krajiny pošlú vo forme zahraničnej pomoci. Nehovoriac o tokoch sporných, ale podľa všetkého legálnych, ktorým sa však na rozdiel od nás tieto krajiny dokážu brániť omnoho menej efektívne.
Zlyhanie konferencie?
Dane sú kdekoľvek na svete jedným zo spôsobov, ako si môžu krajiny zaistiť vlastný rozvoj, financovať školy, nemocnice, cesty, infraštruktúru. V rozvojových krajinách však táto rovnica nefunguje vždy. Niekedy sú tie čísla až absurdné.
Napríklad medzinárodná organizácia ActionAid, ktorá okrem iného mapuje prelievanie daní po svete a presadzuje globálnu daňovú spravodlivosť, spomína austrálskych ťažiarov, ktorí pripravili účtovníckymi ťahmi Malawi – krajinu s jedným z najnižších HDP na hlavu na svete – o 43 miliónov dolárov. Za tie peniaze by si mohlo Malawi dovoliť zaplatiť ročnú mzdu 39-tisícom učiteľov.
Aj toto je jedna tvár globálneho Juhu, s ktorou mala konferencia OSN o financovaní rozvoja ambíciu niečo urobiť. Vyšlo jej to len tak na polovicu.
Výsledok konferencie nie je do očí bijúci, ani jednoznačný. Vlastne by sme sa mohli prieť, či je dobrý alebo zlý. Sú mimovládky, ktoré v ňom vidia nádej, iné ho zas ostro kritizujú. Dá sa pochopiť prečo. Napríklad spomínaná ActionAid nenechala na výstupoch podujatia nitku suchú. Konferencia podľa vyjadrenia organizácie zlyhala, keďže nedokázala priniesť konkrétny plán aktivít, ktoré by mali pomôcť chudobným krajinám vymaniť sa z chudoby.
