Autor je výtvarník a spisovateľ.
Po dlhom čase som sa vrátil do Assisi. Najväčšie obývané stredoveké mesto Európy som našiel v nezmenenej podobe, čo je vzhľadom na jeho status potešiteľné.
Vtedy pred dvadsiatimi rokmi som celú noc blúdil úzkymi uličkami a vdychoval vlhkosť kamenných múrov. Spoločnosť mi robila – celkom symbolicky – svorka túlavých psov.
No bol to predovšetkým duch Františka, ktorý ma v tých časoch nadchol a zabránil mi vymeniť chlad nočnej samoty za teplo hotelovej izby.
Ak mladý človek nie je spokojný so svetom, hľadá alternatívu. František bol pre mňa jej zosobnením. Nebola to len alternatíva duchovná, ale aj sociálna, kultúrna, ekonomická.
Keď sa ho assiský biskup opýtal, prečo trvá na tom, aby jeho nové spoločenstvo mníchov nevlastnilo pôdu ani žiaden hmotný majetok, odpovedal logicky konzekventne a príznačne jednoducho: „Keby sme mali nejaký majetok, potrebovali by sme zbrane a zákony, aby sme ho bránili.“
Človek má byť taký chudobný, aby mohol prejsť cez mreže svojho žalára. A mal by sa pohybovať tak ľahko, aby sa vedel dostať ďaleko.
