Európska únia bola často a oprávnene kritizovaná pre jej „demokratický deficit“. Dôvodom bolo, že namiesto bežných ľudí sú to práve bruselskí demokrati, ktorí riadia rozhodovanie prostredníctvom európskej nezvolenej exekutívy – Európskej komisie. Tá má vo svojich rukách neprimeranú moc v porovnaní s Európskym parlamentom zvoleným priamo.
Či s tým súhlasíte alebo nie, ospravedlnením tohto deficitu má byť samotná aliancia 28 členských štátov, ktorá je príliš komplikovaná a rôznorodá, preto potrebuje stabilitu a jednotu na ukotvenie nestálej verejnej mienky.
Teoreticky by títo technokrati mali plniť funkciu spôsobilých manažérov v oblasti nepolitických stratégií. Mali by odborne uplatňovať to, čo eurofili označujú za konsenzus – hoci zložitý – no prospievajúci Európe ako celku.
Viacerí pozorovatelia zdôrazňujú, že údajné apolitické rozhodnutia sú v skutočnosti veľmi politické. Aj keby sme ignorovali toto konštatovanie, argument technokratov na získanie moci v Bruseli je čoraz chatrnejší. Svedčí o tom profesionálne riadenie gréckeho dlhu, prisťahovalecká kríza a trvalá výzva menom Rusko.