(Foto: Katarína Hlinčíková)TEXT: Peter Krištúfek
[content type="longread-pos" pos="left"]
Zabúdanie s Petrom Krištúfkom, spisovateľom, scenáristom a režisérom
[/content]
T ie Debussyho zvučky sú fakt nanič! Strašne ťažkopádne. Nemôžete s tým niečo spraviť? A netvárte sa ako idiot – bavili sme sa predsa, že by to zložil Satie. Erik Satie, áno. Vedie predsa náš štúdiový orchester, nie? No tak! Hovorili ste s ním o tom? Aj podmazy, prestávkovú hudbu, všetko. Máme tu zasa výročie prvého vysielania...
Šesťdesiateštvrté – ale ja kašlem na roky, musíme byť predovšetkým moderní. Moser už dokončil tú výzdobu v štúdiu päť? Nie?! Zavolajte mi ho zajtra na pol dvanástu. Alebo, nie – radšej nech príde až o druhej. Máte to? Ale tie jeho secesné obrazovky sú super – dobre to pôsobí takto na chodbe, čo? Počkajte, počkajte...! Máme ešte pár minút čas...
No, prosím – zasa ten starý archív s Baudelairom! Kvety zla ako novinka?! Prečo to trochu neprestrihali? Veď to má vyše päťdesiat rokov! Navyše – počujete ten zvuk? Dajte to hlasnejšie! Ešte hlasnejšie! No, vidíte! Aj ten záznam – úplne na prd!
Wagner... No dobre. Nevyzeral zle, starký. Čo ide teraz naživo? Talkshow, aha... Mhm, mhm. No... To je dobré! – V jednom rozhovore ste uviedli, že ste konečne objavili niečo, čo zabezpečí – citujem – nadvládu nemeckej hudby na ďalších sto rokov. Čo ste tým mysleli, pán Schönberg? Nie sú tie vaše atonálne kompozície predsa len pre poslucháčov príliš chladné? – dobre mu to dáva! Pozrite, aký je Arnold zmätený! A teraz... – Pán Stravinskij, v cirkevných kruhoch vládne znepokojenie z vášho Svätenia jari, vraj sa v ňom na určitých miestach vyskytuje takzvaný satanský rytmus, anapest beat, ktorý údajne v ľuďoch prebúdza temné sily, čo si o tom myslíte? – Neviem o tom. – Že neviem o tom! Tiež dobré.
