Autor je Charge d’Affaires USA na Slovensku
V tomto mesiaci si svet pripomína jednu z hrôz nedávnych európskych dejín – vyvraždenie asi 8-tisíc moslimských mužov a chlapcov v bosnianskej enkláve Srebrenica. Srebrenický masaker bol najhorším z mnohých zverstiev, ktoré sprevádzali rozpad Juhoslávie. Etnický konflikt zapríčinil najmenej 150-tisíc úmrtí a milióny obyvateľov prišli o strechu nad hlavou.
Ako vtedajší hlavný predstaviteľ Veľvyslanectva USA v Belehrade si spomínam na šok pri pohľade na to, ako sa krásna krajina ako Juhoslávia môže tak rýchlo zmeniť na najkrvavejšie bojisko v Európe od druhej svetovej vojny.
A spomínam si, ako pomaly reagovalo medzinárodné spoločenstvo na násilie, až kým sa ho takmer nedalo zastaviť.
Šťastie pre svet
Neskôr som celé roky pracoval na úplne odlišných konfliktoch: bol som vyjednávačom USA pre konflikty vyplývajúce z rozpadu Sovietskeho zväzu – konkrétne konflikt v Náhornom Karabachu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, abcházsky a južnoosetský konflikt v Gruzínsku, a tiež podnesterský konflikt v Moldavsku.
Rovnako ako v Juhoslávii, každý z týchto konfliktov bol tragický a mal za následok smrť mnohých nevinných ľudí. V porovnaní s Juhosláviou však všetky tieto konflikty boli obmedzené rozsahom a oblasťou a nikdy nedospeli do takých rozmerov ako na Balkáne.
Aká bola úloha vodcov
Skúsenosť z práce na týchto konfliktoch mi pomohla uvedomiť si, aké mal svet šťastie, že Sovietsky zväz sa nerozpadol rovnako násilne ako Juhoslávia.
Predstavte si, aký ničivý by bol ten konflikt!
Často uvažujem, prečo bol rozpad Juhoslávie o toľko násilnejší než rozpad Sovietskeho zväzu. Odpoveď podľa mňa spočíva v tom, aké bolo vtedajšie vedenie týchto dvoch štátov.
Juhoslávia mala smolu na vodcov, ktorí využívali nacionalizmus a etnické napätie na presadzovanie vlastných politických a geostrategických ambícií.
Zámerne vyvolávali emócie a národnostnú nenávisť, ktorá sa krátko na to prehnala krajinou ako nezastaviteľný lesný požiar.
