Keď človek cestuje letnou slovenskou krajinou, nevie sa ubrániť dojatiu. Je krásna. Žlté lány polí, zelené lesy, modré hrebene pohorí – a k tomu všetkému bilbordy politických strán. Voľby sú síce až o trištvrte roka, no politici túžiaci po úspechu nenechávajú nič na náhodu. Predstavujú posolstvá, hoci často jednoduché. Napríklad: „Ja som ten a ten. Ja som tá a tá.“
Slovensko je vo všeobecnosti výdatne zamorené vizuálnym smogom. Reklamy kričia zovšadiaľ, vtieravé bilbordy lemujú cesty a ulice, mnohé otravne svietia či rovno blikajú ľuďom do okien.
Politici, ktorí by mali tento jav regulovať, ho namiesto toho využívajú a podporujú. A, navyše, z veľkej časti zbytočne.
Najväčšie šance má aj tak strana, ktorá by voľby vyhrala bez jediného plagátu. A to isté by malo platiť aj pre vyzývateľa, ktorý by bol Smeru skutočne rovnocenným súperom. Pretože vytváranie vizuálneho smogu nikomu úspech nezaručí.