Autor je komentátor Hospodářských novin.
Určite sa vám to tiež niekedy niekde stalo. Mne minulý týždeň pri Dortmunde. Nájsť a trafiť na tú diaľnicu, ktorá vás odvezie smerom na Holandsko, a nie napríklad do Frankfurtu, Hamburgu alebo späť do Česka, je vyčerpávajúci nerovný boj, pri ktorom sa pohádate s manželkou, rozplačete deti a priblížite sa nebezpečne blízko kolapsu. Prekliati Nemci.
Upokojil som sa až vo chvíli, keď mi došlo, že to musím tentoraz vydržať a že keď sa vrátim do Prahy, nič také sa mi už nemôže stať. Určite sa nestratím na pražskom diaľničnom okruhu - už len preto, že jeho polovica, viac ako 40 kilometrov, nie je ani po 30 rokoch stavby hotová a ktovie, kedy bude. Posledný oficiálny termín znie, počkajte, už viem: asi nikdy.
Zvyšok diaľničnej siete v Česku má jedinú chybu: cesty zvyčajne nevedú tam, kam treba. Ešte tak z Prahy do Plzne a ďalej na Mníchov. Ale do Hradca Králové už nedôjdete, autostrády končia päť kilometrov pred mestom, pretože sa štát nebol schopný 20 rokov slušne dohovoriť s jednou urputnou majiteľkou pozemkov.
