A tak je jasné nielen, že Smer bude – na rozdiel od roku 2012 – po budúcich voľbách potrebovať partnera na zostavenie vlády, ale tiež, že ho zrejme i nájde.
Azda najväčšia a spoločným vládnutím overená blízkosť panuje medzi Smerom a obrodenou SNS, ktorú vrátili do hry rozlúčka so Slotom, výdatná medializácia a témy, ktoré tomuto typu strán nahrávajú na smeč: tradičná rodina a odpor k utečencom.
Problém je, že na heslo typu „cudzie (osoby) nechceme, svoje (hodnoty) si nedáme“, reaguje aj veľká časť voličov Smeru, ktorý sa od začiatku profiluje nie ako moderná (tolerantná a liberálna) sociálna demokracia, ale ako populistický subjekt so širokým záberom sľubov a rečí nadbiehajúci konzervatívnym náladám slovenského vidieka. Premiér Fico nemá problém raz ako ryba vo vode plávať v matičiarskych vodách zakalených ľudáckymi či nacionalistickými nánosmi a potom zasa oslavovať víťazný boj proti fašizmu.
