Autor je expert na kybernetickú politiku
Fakt, že EÚ nedisponuje jednotnými a kompletnými tajnými službami, a ani zatiaľ nemá v praxi zaužívanú taktiku kybernetickej dominancie, znižuje jej medzinárodnú váhu a spôsobuje o. i. aj pretrvávajúcu utečeneckú krízu. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že vedúce mocnosti EÚ už disponujú kybernetickou technológiou, keďže ju zatiaľ využívajú najmä na vlastné účely ako národné štáty (Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko).
Objektívne to podporuje rozdrobenosť EÚ, čo je v dnešných podmienkach na škodu všetkých 28 členských štátov Únie. Výmena informácií medzi jednotlivými špeciálnymi službami na úrovni národných štátov je len neúplná. Potrebu posilniť ju a rozvinúť spoločný postup na základe jednotnej stratégie kybernetickej dominancie EÚ, potvrdzuje aj spomínaný problém s prívalom utečencov z tretieho sveta.
Ruské a čínske veto
Ráznejší postup Únie v tejto otázke znemožňuje aj fakt, že by na to potrebovala súhlas Bezpečnostnej rady OSN, resp. pozvanie vlády Líbye. Tá dnes nemá jednu ústrednú vládu uznávanú medzinárodným spoločenstvom, čiže splnenie tejto podmienky je zatiaľ v nedohľadne.
A splnenie druhej podmienky taktiež, pretože práca BR OSN je už roky brzdená uplatňovaním blokačnej politiky Ruska a Číny.
Ide prakticky o zneužívanie systému veta na presadzovanie ich vlastných politických záujmov, ktoré neraz idú proti mienke väčšiny medzinárodného spoločenstva (napr. drvivá väčšina členských štátov OSN odsúdila v hlasovaní politiku Ruska ku Ukrajine, príkladom je aj dlhoročné blokovanie návrhov Ruskom i Čínou na riešenie situácie v Sýrii).
Nedávno Rusko uplatnilo veto začiatkom júla v otázke rezolúcie BR OSN k 20. výročiu masakry zo strany bosnianskosrbských jednotiek v Srebrenici.
