Autor je básnik a prekladateľ
Nikdy som pri čítaní Homéra nepremýšľal, v čom sa líšili Frýgijci, čo obývali Tróju, od Achájcov, čiže Grékov, ktorí ju zničili. (A vyvraždili do posledného muža.) Že to mohli byť odlišné kultúry, mi zišlo na um, až keď ma Divadelný ústav nahovoril, aby som – v spolupráci s mladou latinčinárkou Martinou Borodovčákovou – prebásnil Senecove drámy.
Riman Seneca mal Homéra v malíčku, za každým jeho veršom sa skrýva mytologická narážka, a tak – zatiaľ čo moja žena hádzala s vnúčatami žabky do Oravice – ja som počas leta nielenže prebásňoval Trójanky, ale som sa aj dovzdelával v starovekej problematike národa, ktorý...
Ak si aj odpustím paralelu s dneškom, súčasné Grécko je podľa analytikov najchudobnejšia európska krajina s najbohatšími obyvateľmi, a hoci päťdesiat až sedemdesiat percent obchodných lodí na svetových moriach patrí gréckym lodiarom, bremenom krajiny sú vraj hlavne grécki penzisti. Mám tomu uveriť? Nedajbože by ma mohlo zamrzieť, že ešte žijem a pracujem.
No prácu treba prerušovať – zašli sme si aj do Art galérie Schürger v Tvrdošíne na výstavu českého sochára Olbrama Zoubka (toho, čo bral posmrtnú masku Palachovi a ktorého podobne ako Senecu inšpirovalo starogrécke umenie).
