Konečne bol osud k slovenskej vláde milostivý a ušetril ju zbytočnej dilemy. Mohla ju vyvolať pozvánka do Pekingu na oslavu ukončenia 2. svetovej vojny 3. septembra. No nakoniec žiadne pozvanie neprišlo s odôvodnením, že by od nás aj tak nik neprišiel...
Hoci s istotou sa to povedať nedá. Premiér Fico si totiž počas prvého (2006 až 2010) i druhého kraľovania (2012 – 2016) a nepochybne to tak bude aj v ďalších érach (2016 – ?) potrpí na čosi, čo sa dá nazvať alternatívnou zahraničnou politikou.
Ako sa v praxi prejavuje? Spomeňme si napríklad na Ficovo stretnutie s líbyjským vodcom Kaddáfím začiatkom roka 2007. „Premiér bude cestovať tam, kde si podávajú kľučky aj ďalší,“ komentoval vtedy premiérove cesty minister zahraničných vecí Ján Kubiš.
Tento výrok vystihuje mantru vysvetľujúcu všetky čudesné medzinárodnopolitické kontakty: Sú za tým predsa obchodné záujmy! Je to pre Slovensko výhodné! Ibaže nevieme ako. Musíme skrátka veriť.
