Autor je publicista a občiansky aktivista
V decembri sa delegáti vlád z celého sveta stretnú v Paríži na konferencii OSN o zmenách klímy. Diplomati dúfajú, že dosiahnu dohodu, ktorá by zabezpečila, že rast globálnej teploty neprekročí +2 °C v porovnaní s predindustriálnou érou. Za našu slovenskú maličkosť sa dá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou očakávať, že vláda SR zohrá svoju tradičnú rolu a zasadí sa, aby prípadná dohoda bola čo najbezzubejšia.
Nič proti konferenciám. Žiaľ, na Zem nerobia žiadny dojem. Ubehlo už 20 rokov, odkedy sa prvá Konferencia OSN o zmenách klímy konala v roku 1995 v Berlíne a 18 rokov uplynulo odvtedy, čo bol dohodnutý slávny Kjótsky protokol. Klíma si to nevšimla. Koncentrácia oxidu uhličitého – hlavného skleníkového plynu v atmosfére – odvtedy stúpla na dnešných 400 častíc na milión (ppm) a tempo jej rastu stúplo.
Číslo 400 je abstraktné, ale v realite je otázkou života a smrti. Tí, ktorí sa narodili okolo roku 1960, dýchali vzduch s 320 ppm CO2. Za obdobie kratšie ako jeden ľudský život stúpla jeho koncentrácia o 80 ppm: to je takmer rovnaký rozdiel, aký bol v koncentrácii CO2 medzi 19. storočím a poslednou ľadovou dobou, keď bola priemerná ročná teplota v strednej Európe okolo 0 °C – o 10 - 12 stupňov menej ako dnes. Keď mala atmosféra naposledy takú koncentráciu oxidu uhličitého – pred asi troma miliónmi rokov – bol svet o 3 až 4 stupne teplejší a hladina oceánov o 5 až 40 metrov vyššia.
Ostrovy sa boja otepľovania
Práve vidina biblickej potopy uchvacuje predstavivosť ľudí a Aliancia malých ostrovných štátov požaduje v OSN prijať režim, ktorý by udržal rast teploty pod + 1,5 °C. Ak by to aj bolo pri 400 ppm CO2 ešte fyzikálne možné, politická váha ostrovných štátov je miniatúrna. Tieto ostrovné štáty však nebudú ani prvé, ani najviac zasiahnuté. Zmena klímy udrie ešte skôr a oveľa tvrdšie na oblasť v tesnom susedstve Európy – na arabský svet.
Sucho mení aj politickú klímu
Keby si Arabi uvedomovali, čo sa deje, boli by prví, ktorí by bili na poplach a bojovali za zníženie emisií a spomalenie otepľovania. Zdá sa, že nič nechápu: Katar, Emiráty, Kuvajt a Saudská Arábia patria medzi 20 najväčších emitentov CO2 na hlavu, ale na rokovaniach o klíme sa Arabi neangažujú. Prečo sú práve arabské krajiny najzraniteľnejšie? Ich územie tvorí zväčša púšť, totálne závislá od dovozu potravín. Všetky arabské štáty už dnes musia na uživenie svojich ľudí dovážať viac ako polovicu potravín, ich obyvateľstvo stále explozívne rastie a produkcia potravín klesá. Až 90 percent z 26 miliónov Jemenčanov je závislých od dovozu.
