SME
Sobota, 31. október, 2020 | Meniny má AurelaKrížovkyKrížovky
PÍŠE JURAJ MESÍK

Dôsledky otepľovania len hádame

Riziko destabilizácie ekosystémov a ľudskej civilizácie je také veľké, že klimatická konferencia v Paríži môže byť našou poslednou šancou.

Autor je publicista a občiansky aktivista

V decembri sa delegáti vlád z celého sveta stretnú v Paríži na konferencii OSN o zmenách klímy. Diplomati dúfajú, že dosiahnu dohodu, ktorá by zabezpečila, že rast globálnej teploty neprekročí +2 °C v porovnaní s predindustriálnou érou. Za našu slovenskú maličkosť sa dá s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou očakávať, že vláda SR zohrá svoju tradičnú rolu a zasadí sa, aby prípadná dohoda bola čo najbezzubejšia.

Nič proti konferenciám. Žiaľ, na Zem nerobia žiadny dojem. Ubehlo už 20 rokov, odkedy sa prvá Konferencia OSN o zmenách klímy konala v roku 1995 v Berlíne a 18 rokov uplynulo odvtedy, čo bol dohodnutý slávny Kjótsky protokol. Klíma si to nevšimla. Koncentrácia oxidu uhličitého – hlavného skleníkového plynu v atmosfére – odvtedy stúpla na dnešných 400 častíc na milión (ppm) a tempo jej rastu stúplo.

SkryťVypnúť reklamu

Číslo 400 je abstraktné, ale v realite je otázkou života a smrti. Tí, ktorí sa narodili okolo roku 1960, dýchali vzduch s 320 ppm CO2. Za obdobie kratšie ako jeden ľudský život stúpla jeho koncentrácia o 80 ppm: to je takmer rovnaký rozdiel, aký bol v koncentrácii CO2 medzi 19. storočím a poslednou ľadovou dobou, keď bola priemerná ročná teplota v strednej Európe okolo 0 °C – o 10 - 12 stupňov menej ako dnes. Keď mala atmosféra naposledy takú koncentráciu oxidu uhličitého – pred asi troma miliónmi rokov – bol svet o 3 až 4 stupne teplejší a hladina oceánov o 5 až 40 metrov vyššia.

Ostrovy sa boja otepľovania

Práve vidina biblickej potopy uchvacuje predstavivosť ľudí a Aliancia malých ostrovných štátov požaduje v OSN prijať režim, ktorý by udržal rast teploty pod + 1,5 °C. Ak by to aj bolo pri 400 ppm CO2 ešte fyzikálne možné, politická váha ostrovných štátov je miniatúrna. Tieto ostrovné štáty však nebudú ani prvé, ani najviac zasiahnuté. Zmena klímy udrie ešte skôr a oveľa tvrdšie na oblasť v tesnom susedstve Európy – na arabský svet.

SkryťVypnúť reklamu

Sucho mení aj politickú klímu

Keby si Arabi uvedomovali, čo sa deje, boli by prví, ktorí by bili na poplach a bojovali za zníženie emisií a spomalenie otepľovania. Zdá sa, že nič nechápu: Katar, Emiráty, Kuvajt a Saudská Arábia patria medzi 20 najväčších emitentov CO2 na hlavu, ale na rokovaniach o klíme sa Arabi neangažujú. Prečo sú práve arabské krajiny najzraniteľnejšie? Ich územie tvorí zväčša púšť, totálne závislá od dovozu potravín. Všetky arabské štáty už dnes musia na uživenie svojich ľudí dovážať viac ako polovicu potravín, ich obyvateľstvo stále explozívne rastie a produkcia potravín klesá. Až 90 percent z 26 miliónov Jemenčanov je závislých od dovozu.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3THW na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom M3THW na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk a ekonomickému denníku Index
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone
Skryť Vypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  2. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  3. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  4. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  5. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  6. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  7. Magazín SME Ženy už v predaji
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Moringa a Ginkgo - pomocníci z prírody
  2. Pracujete? Vaše odvody zachraňujú podvýživené zdravotníctvo
  3. 1,6 milióna stavených na Trumpa! Kto bude mať pravdu?
  4. O prenájom auta majú čoraz väčší záujem aj malé firmy. Ušetria
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  8. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  9. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  10. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 37 804
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 25 912
  3. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 18 722
  4. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 16 770
  5. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 15 659
  6. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 14 935
  7. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 14 235
  8. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 523
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 182
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 10 915
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Plošné testovanie na Covid-19 v Bratislave.
Ľudia čakajú na plošné testovanie v Bratislave.
Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME

Kam ísť na test, čo s pozitívnymi a čo bude s netestovanými? (otázky a odpovede)

Certifikát z plošného testovania na Covid-19 je vstupenkou do obchodov.

Pri plošnom testovaní sa využívajú antigénové testy.

Neprehliadnite tiež

Strašidlá (Hej, ty!)

Karikatúra denníka SME (kreslí Hej, ty! – Györe).

Stĺpček šéfredaktorky Beaty Balogovej

Testovanie nie je hlasovanie, dajte sa otestovať

Je dôležité, aby štát dokázal otestovať všetkých, ktorí chcú byť zodpovední.

Beata Balogová, šefredaktorka denníka SME
Komentár Petra Schutza

Na prahu fiaska

Destabilizácia vládnutia je na vzostupe druhej vlny to posledné, čo si môžeme dovoliť.

Peter Schutz
Píše Juraj Buzalka

S tyčinkou v nose tvoríme históriu

Politické spoločenstvo sa deje prostredníctvom rituálov.

Ilustračné foto.