Pre Angličanov bola Florencia jednou z povinných zastávok na ich Grand Tour. (Foto: Archív SME)TEXT: Michal Havran
[content type="longread-pos" pos="left"]
Dnes píše Michal Havran, teológ a šéfredaktor jetotak.sk.
[/content]
Č o je to dôkladná cesta, o ktorej písal rakúsky spisovateľ Thomas Bernhard v románe Auslöschung - Vyhladenie? Cesta, ktorá nás vyvedie z krajiny, zbaví nás všetkého, čo robíme počas roka, aby sme vstávali, kedy chceme, nepozerali poštu a telefón, nečítali noviny a nepozerali televízor? Alebo požiadavka, aby sme sa ponorili do iného sveta, ktorého podstatou nie je iba to, že žijeme a správame sa inak ako doma?
Čo je to dôkladná cesta
Stačí to na vyprázdnenie hlavy, ako nazývajú predĺžené víkendy zamestnanci veľkých firiem vo výťahu, keď sa tešia na teambuilding? Slúžia dnes iné krajiny a iní ľudia iba na to, aby sme zabudli na termíny a maily? Alebo je to cesta smerom k niečomu náročnejšiemu, niečomu, čo nedokážeme počas roka prevádzkovať, pretože kto dnes vládze venovať sa niečomu inému, ako svojej práci, a zároveň mať popritom čas na všetko, čo by sme mali pozorovať a poznať? Všetko, čo nám uniká medzi poradami a stretnutiami, návštevami a obedmi.
Dôkladná cesta je náročnejšia ako letné pobyty pri mori, rezervované ležadlo, tzatziky trikrát denne, animácie a fakultatívny výlet do ruín kláštora, aby sme mali čo fotiť, preboha, lebo čo potom zavesíme na Facebook, najmä teraz, keď si už počas návštev neukazujeme diapozitívy a na dovolenku nemáme kúpené tri drahé filmy do naozajstného fotoaparátu. Kto by si dnes skicoval pamiatky ako Thomas Edward Lawrence križiacke pevnosti Levantu, alebo William Turner krajinu počas prechodu Pyrenejami?
Byronova veľká púť
Angličania ju nazývali Grand Tour, mala svoje pevné zastávky, Rím, Florenciu, Paríž, neskôr Nice a Lisabon. Trvala dva roky, ako mormónska misia na rohu Obchodnej a Poštovej, nevyprázdňovala hlavu, ale napĺňala ju, novými tvarmi, perspektívami, inými spôsobmi, klímou a jedlom. Lord Byron bol na Grand Tour celý život, minul na ňu veľkú časť svojho majetku a napísal počas nej väčšinu svojho diela. Jednotlivé kapitoly Childe Haroldovej púte vznikali v hoteloch, vilách, palácoch, kde býval.
Johny Keats peniaze nemal, no rovnako ako Byron a Shelley podnikol veľkú cestu do Talianska. Shelley so svojím prométeovským pohľadom na budúcnosť poézie pestoval alpinizmus pri Lago di Como, huckal priateľov na dlhé túry v časoch, keď sa po švajčiarskych údoliach hovorilo rétorománčinou - živým dialektom latinčiny.
