Autor je prekladateľ a publicista
Vo Varšave bol inaugurovaný najmladší prezident v EÚ Andrzej Duda. Politickí komentátori v Európe sa obávajú, že jeho prezidentúra a možná výhra strany Právo a spravodlivosť (PiS) v jesenných parlamentných voľbách môže pre Poľsko znamenať návrat k ostrému rozdeleniu spoločnosti na dve znepriatelené časti, zasahovanie cirkvi do chodu štátu a legislatívneho procesu, k vzrastu nacionalizmu a xenofóbie, militarizácii, konfliktu s Ruskom, ba dokonca k úpadku demokracie v Poľsku.
Tieto obavy sú do značnej miery prehnané. Napokon, ani výhra PiS v parlamentných voľbách automaticky neznamená, že strana dokáže zostaviť vládu a vládnuť celé volebné obdobie. Nerozumiem argumentácii, že vláda PiS by mala byť pre Poľsko nebezpečná. Nebola taká ani v roku 2006. Nerozumiem ani, prečo by tretia vláda Občianskej platformy (PO) mala byť pre Poľsko lepšia.
Začiatok konca PO
Problémy PO sa začali ešte pred odchodom Donalda Tuska do Bruselu. Tusk ako silný líder postupne zo strany vytlačil všetkých vážnejších vnútorných oponentov. Najskôr sa zbavil spoluzakladateľov PO, Jana Mariu Rokitu, Macieja Płażyńského a Zyty Gilewskej, neskôr iných výrazných politikov ako napr. Jarosława Gowina.
V stratégii neutralizácie silných osobností pokračuje aj Tuskova nástupkyňa vo funkcii predsedu PO a zároveň premiéra Ewa Kopaczová. Jej prvou veľkou obeťou sa stal Radek Sikorski, niekdajší minister zahraničných vecí v dvoch Tuskových vládach, istý čas jeden z hlavných kandidátov na post šéfa európskej diplomacie.
Sikorského, zázračné dieťa poľskej politiky, najskôr Kopaczová z ministerskej pozície odsunula na pozíciu maršalka Sejmu, z ktorej neskôr sám rezignoval a potom, čo sa nedostal na prvé miesto kandidátky PO v Bydgoszczi, ktoré mu bolo sľúbené a z ktorého štartoval v predchádzajúcich voľbách, ukončil svoju politickú kariéru.
Sama Kopaczová, dovtedy málo viditeľná postava politického života, istý čas zastávala funkciu ministerky zdravotníctva, jej kadencia na tomto poste je hodnotená ako jedna z najhorších. Poslušná vykonávateľka príkazov Donalda Tuska postupne upevňovala svoju pozíciu v strane elimináciou všetkých silných osobností.
Táto tichá byrokratka je po silnom, mediálnom Tuskovi pre voličov PO veľkým sklamaním, je politicky slabá a komunikačne absolútne nevýrazná. Má strach z médií, pred kamerou sa jej trasie hlas, počas návštev v zahraničí sa stráca a naráža do ochrankárov, v čase závažných kríz ako napr. počas štrajku lekárov a baníkov sa niekoľko mesiacov vôbec neukázala na verejnosti a krízu prečkala v zákulisí. K problémom oboch brandží sa vyjadrovala len sporadicky, vyriešenie celej záležitosti nechala na svojich ministrov.
Bezradnosť Kopaczowej sa najviac ukázala počas prezidentskej kampane, keď nedokázala zostaviť štáb, ktorý by priviedol Bronisława Komorowského k znovuzvoleniu, hoci podľa prieskumov mal jasnú prevahu.
Prečo Duda zvíťazil
Prezident Komorowski je známy z nudných a dlhých prejavov, za ktoré si vyslúžil prezývku Ujček dobrá rada. Typický obrázok - pripína medaily na hrude vojnových veteránov. Uspaný jednoznačnými výsledkami predvolebných sondáží prehru vôbec nepripúšťal.
S padajúcimi percentami v prieskumoch sa tradičné úlohy prezidentských kandidátov PO a PiS nečakane vymenili. PiS pre svojho kandidáta Andrzeja Dudu zvolilo stratégiu porozumenia, podávania ruky, diskusie, zmieru, zatiaľ čo PO, ktorá sa takejto stratégie za čias Tuska programovo pridŕžala, sa paradoxne zamerala na konfrontáciu, strašenie návratom pološialeného Kaczyńského, úpadkom demokracie v Poľsku, katolíckym Talibanom.
