Autor je spolupracovníkom Platformy MVRO.
Jozef o migrantoch počúva len nerád. Nevie, čo má od nich čakať. Od politikov, ale aj od tých skutočných mienkotvorných lídrov, sa dozvedá, že sú to všetko kriminálnici a násilníci, ktorí k nám nejdú pre iné, ako kradnúť štedré sociálne dávky.
A niektorí sú aj teroristi. Či dokonca ekonomickí migranti. Minule sa mu síce ten mladý hippie kolega snažil nahovoriť, že aj jeho syn (momentálne v Anglicku) je ekonomickým migrantom, ale to je iné. Jeho by si predsa domov zobral.
Parkuje auto a nie práve úspešne sa snaží vypnúť rádio. Mal by ho celé vymeniť, ale výmena tých polámaných tlačidiel by vyšla drahšie než nové. Vystupuje z auta, v jednej ruke kytica ruží, v druhej čokoládová bonboniéra. Žena má narodeniny. Myšlienky na migrantov zatvára v aute v dozvukoch pokazeného rádia.
Aj tak s nimi nič nemá. A ani nechce mať. Prečo by ho vlastne mali zaujímať.
Svet je prepojený
O tom, či za dnešnú migráciu na bohatý sever nesie nejakú zodpovednosť, Jozef ani neuvažuje. Samozrejme, že nenesie. Ani on, ani jeho rodina, ani Slováci určite nie. Možno ešte bývalé koloniálne mocnosti, ako povedal poslanec Blaha. To možno. No isto nie my. Diskutovať o tom je rúhaním, predstava je tabu.
