Jana Beňová, Dvanásť poviedok a Ján Med. Levice: K. K. Bagala, 2015. Vladimír Balla, Veľká láska. Levice: K. K. Bagala, 2015.
Jana Beňová (1974) a Vladimír Balla (1967) patria k predstaviteľom strednej generácie tzv. postmodernej slovenskej prózy a spája ich nielen spoločný vydavateľ a súťaž Anasoft litera, na ktorej sa obaja niekoľkokrát ocitli vo finálnej desiatke.
Obaja autori píšu príbehy, v ktorých, ako to povedal Balla na prezentácii svojho nového románu Veľká láska v Zichyho Paláci v Bratislave, „sa vlastne nič nedeje“— zameriavajú sa na úvahy, introspekciu a intelektuálne hry.
Kým Ballove postavy sú muži prežívajúci krízu stredného veku a ich hlavnými emocionálnymi polohami sú nenávisť a cynickosť, postavy Jany Beňovej sú väčšinou naivné mladé ženy, u ktorých pretrváva nádej, že skutočná láska existuje. Spoločenský kontext vstupuje do ich textov iba podprahovo (no o to viac), keďže ich postavy sa zväčša o spoločnosť okolo seba priveľmi nezaujímajú, pretože riešia svoje osobné problémy a pseudoproblémy a zažívajú mikropríbehy na úrovni vnútorného prežívania. Tu by sa javilo riziko banálnosti, ak by ich texty neboli takým presným pozorovaním stavu spoločnosti.
Balla a Beňová však nikdy nezostávajú na hranici skutočnosti, ale zaujíma ich aj to, čo je za hranicou možného, každodenného, o čom snívame a tak prekračujeme limity našej materiálnej existencie. Zároveň sa obaja sústreďujú na samotný jazyk a tvoria vety, ktoré sú presné, originálne a skutočne dobre znejú.
Trvá to ešte?
Dvanásť poviedok a Ján Med je druhé, doplnené vydanie knihy Jany Beňovej z roku 2003, ktorou vstúpila do pozornosti ako talentovaná pozorovateľka života a majsterka dvojvýznamu a alúzie. Jej poviedky sú o vášňach a sklamaniach, o nekonečnej samote žitia a o tom, ako sa „míňame“ (57) napriek tomu, že nové technológie nám umožňujú nepretržitú komunikáciu.
