Autor je spisovateľ
Na týchto druhých mi prekáža, že väčšinou – česť výnimkám, samozrejme – nielenže nie sú pripravení na serióznu diskusiu s pavedeckými bádateľmi, ale nemajú jasno ani v tom, čo je a aká je súčasná veda.
Odvolávajú sa na spoľahlivosť vedy, no zabúdajú, že na počiatku vedeckého výskumu často stojí len ničím nepodložený spontánny nápad. Fantázia, hypotéza. Keď sa nájdu dôkazy, ktoré hypotézu potvrdia, zrodí sa teória. Teória, ktorá má svojich horlivcov i odporcov a ktorú čas nahlodá alebo potvrdí.
Skutočná veda je stále zvedavá. Na rozdiel od strnulých akademikov a ich prisluhovačov, ktorí sa špecializujú – naozaj úzko – na upaľovanie kacírov.
Vyhlásiť, že existujú paralelné vesmíry, je dnes už vedecky takmer prijateľné. Ale tvrdiť, že súbežné svety sú priechodné, sa už považuje za blud. Niekedy sa zdá, že o bludoch a pravdách rozhodujú novinári. Vzhľadom na svoju profesiu nemajú čas na zber faktografického materiálu, a tak sa len opakujú názory jednej alebo druhej strany.
Zaujímalo by ma, kto si na Slovensku čo predstavuje, že čo sa deje v súčasnom vedeckom svete. Myslí si azda niekto, že veda sa „robí“ na konferenciách? Pochádza naša dôvera vo vedu z čias socialistického optimizmu? Myslíme si, že komunita vedcov nás ochráni pred vlastnou hlúposťou a katastrofami?
