
TEXT: Róbert Kotian
[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Róbert Kotian, moderátor rozhlasovej diskusie Dejiny.sk, spolupracovník denníka Šport. [/content]
"K rútia sa ako červíky v zdochline rýb, nevieme, čo chcú,“ povedal predseda vlády Robert Fico na adresu súčasnej rozbitej opozície v súvislosti s druhým sociálnym balíčkom (ach, bože, čo nás ešte len čaká, slastne si povzdychla Ida Rapaičová v Pachovi počas návštevy zbojníckej jaskyne – živnostníci a podnikatelia dobre vedia, že to nebudú práve oni, ktorých by premiér v treťom balíčku odmenil za to, že môže rozdávať svojim potenciálnym voličom – hoci je zvrhlosť zdierať svojich odporcov a z nazdieraného si kupovať svojich voličov, predseda Smeru robí len to, čo mu súčasná situácia umožňuje a čo mu na preferenciách neuberá).
Nehovoriac už o tom, že viaceré sociálne balíčky nejdú zo štátnej kasy, ale zaväzujú úplne iných, aby naplnili premiérove sľuby (prinajmenej zvýšenie minimálnej mzdy a lacný bankový účet zatiahne niekto iný ako ten, čo sa týmto perím bude chváliť až do volieb).
Premiér však svojím slovníkom opakovane potvrdil, že povesť štamgasta štvrtej cenovej skupiny mu patrí právom. Rovnako aj titul Arogant číslo 1 – lebo takýmto slovníkom označkovať jedného či dvoch zo svojich potenciálnych koaličných partnerov môže len ten, kto ich považuje za handry a neobáva sa žiadnej relevantnej reakcie. A môže to bezpečne robiť ešte ten, kto vie, že ak bude treba, Andrej zaberie.

Intermezzo I
„Janka, pošlite mi sem prvého predsedu,“ povedal premiér svojej sekretárke a otvoril okno, lebo príjemné marcové ráno zvádzalo k čerstvým vetrom na Úrade vlády. Zo skrine s plagátom Che Guevaru vytiahol zoraďovač naplnený fasciklami, v ktorých mal rešerše predvolebných vyjadrení predsedov opozičných strán – červenou fixkou boli v spisoch zvýraznené odmietavé stanoviská k povolebnej spolupráci so Smerom, žltou kritické na adresu iných opozičných strán a zelenou vyjadrenia, ktoré signalizovali potenciálnu spoluprácu so Smerom, ak sa vládostrana „posunie k väčšej serióznosti“. Čiernou fixkou boli na okrajoch listov čitateľné a výkričníkmi zvýraznené poznámky predsedovou pevnou rukou. Nelichotivé, dalo by sa sumarizovať ich vyznenie.