Autor je spisovateľ, prekladateľ, literárny vedec a vysokoškolský pedagóg
Pavol Weiss v článku „Spisovatelia sa naučili kradnúť“ vehementne naznačuje, že zlodejstva sa dopustili štyria ľudia od pera: Pavol Janík, Ján Tužinský, Peter Juščák, moja maličkosť, ako i Ľubomír Belák, ktorý je síce hudobník, ale vykonával funkciu predsedu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska, ktorú prevzal po mne. Weiss to nerobí na základe relevantných údajov, ale na podklade toho, čo sa povráva. Videl napríklad zmluvu o prenájme budovy, ktorú vo svojom texte spomína? Vie, za akých okolností došlo z mojej strany k jej podpisu?
Spisovatelia sa naučili kradnúťČítajte
Budova na Laurinskej nebola udržateľná
Keď som nastupoval do funkcie predsedu AOSS, naivne som si myslel, že sa budem venovať predovšetkým otázkam literatúry, organizácii podujatí a pod. Domnieval som sa, že budova má fungujúcu správu, že aspoň ako-tak profituje. Opak bol pravdou. Už keď ju spisovateľské organizácie nadobudli, bola v zlom technickom stave. Pravda, v prvých rokoch prosperovala, pretože si jej priestory prenajímali rôzne inštitúcie a podnikatelia, napr. celé jedno poschodie mala v prenájme istá banka. Nik sa však nestaral o jej rekonštrukciu.
Ako v Bratislave pribúdali moderné kancelárske priestory, nájomcovia postupne ubúdali a ťažko sa získavali noví (napr. aj preto, že budova nemá parkovacie miesta). Trend úpadku sa nepodarilo zastaviť, hoci sme sa o to pokúšali. V objekte vznikalo veľa havarijných situácií, bolo potrebné ustavične platiť nákladné opravy, množstvo revízií atď. Keď sme s riaditeľom Literárneho fondu, ktorý prevádzkoval Klub spisovateľov (ide o priestor, v ktorom vraj má byť striptízový podnik), rokovali o možnosti zvýšenia nájomného, dozvedeli sme sa, že fond má z neho približne miliónovú (v korunách) stratu ročne (ďalšiu stratu ako dôsledok opráv mali aj obe spisovateľské organizácie – AOSS a Spolok slovenských spisovateľov). Kládli sme si otázku, aký zmysel má prevádzkovať takéto stratové zariadenie.
Odhalili sme podvody v účtovníctve
Žiaľ, osoba, ktorá ako firma spravovala účtovníctvo AOSS, sa dopúšťala defraudácie. Mojou veľkou chybou, za ktorú som sa viackrát ospravedlnil, zostáva, že som na to prišiel neskoro. Prirodzene, sprenevera finančnú situáciu ešte zhoršila. Keď sme ju s mojím zástupcom Petrom Juščákom odhalili, po porade s právnikom sme podali trestné oznámenie a na najbližšom zasadnutí Rady AOSS som podal demisiu. Členovia rady ju neprijali, zrejme usúdili, že si mám kašu, ktorú som si navaril, aj sám zjesť.
