PÍŠE ADRIÁN ONDROVIČ

Čo o nás povedia Marťania?

S každou horalkou, venčekami či sójovou tyčinkou si môžeme spomenúť na vyrúbaný východoázijský prales. A aj vďaka týmto vyrúbaným lesom zažívame extrémne počasie.

Záplavy spred dvoch rokov vo filipínskej Manile spôsobilo aj odlesňovanie.(Zdroj: FOTO - TASR/AP)

Autor je pracovník Ekonomického ústavu SAV

Od 70. rokov minulého storočia zmizlo z povrchu Zeme už 52 percent zvieracej populácie. Zmizla už polovica dažďových pralesov a odlesňovanie naďalej pokračuje rýchlosťou 24,7 ha za minútu. Nachádzame sa v období najväčšieho vymierania druhov od vymretia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov.

Už v 70. rokoch prekročila globálna ročná spotreba prírodných zdrojov kapacitu planéty. Ekosystém sa neustále obnovuje a tým poskytuje prírodné zdroje a dokáže absorbovať aj určité množstvo znečistenia. Táto obslužná a absorpčná kapacita je však obmedzená. V súčasnosti prekračuje ekologická stopa ľudskej činnosti kapacitu Zeme 1,5–krát. Trend neustále rastie a pokiaľ bude pokračovať, budeme v roku 2050 každoročne spotrebovávať zdroje takmer troch planét Zem.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tento stav je zapríčinený konzumným spôsobom života. Ten však nie je charakteristický len pre súčasné trhové ekonomiky. Aj v socialistickom Československu bola v 80. rokoch spotreba prírodných zdrojov nad možnosťami územia krajiny. V trhových systémoch sa však plytvá podstatne viac. Európska environmentálna agentúra to konštatuje takto: „Trhový systém tlačí k neudržateľnému a spoločensky neželateľnému rozhodovaniu o používaní prírodných zdrojov.“

Horalka a odlesňovanie

Svoj výrazný podiel na tomto stave má poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. V juhovýchodnej Ázii odlesňovanie súvisí predovšetkým s produkciou palmového oleja, ktorý, ak pozorne čítame zloženia výrobkov, nájdeme v mnohých potravinách na našich pultoch. Napríklad v sortimente sladkostí je ako ingrediencia vo väčšine výrobkov – aj v takej horalke.

Viac ako 90 percent už vyrúbaného brazílskeho pralesa súvisí so živočíšnou výrobou – pasienky pre dobytok a plocha na pestovanie krmiva, predovšetkým GMO (geneticky modifikované plodiny). To priamo súvisí s faktom, že za posledných 50 rokov sa celosvetovo takmer zdvojnásobila spotreba mäsa z 23 kg na 42 kg na osobu a rok. Úlohu samozrejme hrá aj nárast svetovej populácie, ale zároveň treba dodať, že 30 – 50 percent celkovej potravinovej produkcie vo svete končí ako odpad.

Na Slovensku sa spôsob stravovania výrazne nemení, i keď z hľadiska zdravia populácie, ktoré je vo veľmi zlom stave, by to bolo žiaduce. Spotreba mäsa v minulom roku bola na úrovni 47,2 kg na hlavu. Čo sa však výrazne zmenilo za posledné dve desaťročia, je štruktúra našej poľnohospodárskej produkcie.

Nie je to tak dávno, keď Slovensko, ešte v rámci federácie, bolo potravinovo sebestačnou krajinou. V niektorých plodinách sebestačnosť presahovala 100 percent, v niektorých bola pod touto hranicou. V súčasnosti naša potravinová sebestačnosť osciluje okolo 50 percent a patrí k najnižším v celej EÚ. Uspokojenie domácej spotreby mäsa a mliečnych výrobkov teda do značnej časti zabezpečuje dovoz. To znamená, že polovica nášho stravovania zaťažuje územia mimo našej krajiny.

Rovnako dôležitá však je aj zmena v spôsobe kŕmenia zvierat vo veľkochovoch vo svete a aj u nás. Ako krmivo sa v živočíšnej výrobe presadili GMO plodiny – hlavne sója, kukurica, repka, ktoré sú pestované vo veľkej miere na vyrúbaných plochách Brazílskeho pralesa. Až 70 – 90 percent krmiva pre živočíšnu výrobu obsahuje tieto GMO plodiny.

Každý obyvateľ Slovenska, ktorému sa na tanieri pravidelne objavuje hydina, hovädzina či bravčovina, si môže byť istý, že nezávisle na tom, z ktorej krajiny to mäso pochádza, bolo to zviera kŕmené plodinami, kvôli ktorých pestovaniu bol vyrúbaný brazílsky prales. Rovnako s každou horalkou, venčekmi či sójovou tyčinkou si môžeme spomenúť na vyrúbaný východoázijský prales. A aj vďaka týmto vyrúbaným lesom zažívame extrémne počasie.

Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3TP6 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:
Dočítajte článok - prihláste sa alebo si predplaťte SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 4 € každé 4 týždne. Pošlite SMS s textom C3TP6 na číslo 8787, alebo kliknite na „Objednať cez SMS“ a odošlite predvyplnenú správu. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti platby:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Čo majú študovať naše deti, aby si v budúcnosti našli prácu?
  2. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  3. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  4. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  5. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie
  6. Mobil banking VÚB opäť bližšie k najlepšej bankovej aplikácii
  7. Na čo dbať pri výbere nehnuteľnosti? Tu je niekoľko rád
  8. Objavte novinku s duálnym účinkom proti starnutiu pleti
  9. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre
  10. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia
  1. Vzťah k seniorom chce zmeniť výzvou
  2. Bangkok, Phuket, pláže, chrámy: Za 13 dní to naj z Thajska
  3. Moderný hotel, kde sa cítite ako doma
  4. Vedecká rada k 80. výročiu SvF STU v Bratislave
  5. Stavebná fakulta STU má učebňu na 3D tlač a virtuálnu realitu
  6. Brzdia vás technické výpadky vo výrobe?
  7. Hovoriaci systém priblíži zrakovo znevýhodneným expozíciu múzea
  8. Slovensko spieva koledy
  9. Workshop Inštitútu Ronalda Coasa na EU v Bratislave
  10. Stavbárska olympiáda 2018/19 vás očakáva
  1. Pracoval som v mekáči a vydržal tri dni. Hranolky sú prekliatie 57 457
  2. First moment za skvelú cenu: Neapol, Capri, Pompeje, Ischia 14 475
  3. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 13 913
  4. Takto vyzerá miesto, odkiaľ k nám putuje slovenské hovädzie 9 950
  5. Tip na výlet: Prechádzka tokajskými vinicami a biele tigre 8 768
  6. Slováci sa pripravujú o stovky až tisícky eur 5 778
  7. Geológ: recykláciu umelého kopca v Slnečniciach sledujeme denne 4 772
  8. Nový cestovný poriadok ŽSR z vášho regiónu v denníku SME 4 109
  9. Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha 4 103
  10. Kartou míňame viac. Čo by obchodníci mali vedieť o zákazníkoch 3 877

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Majiteľ Slotovej vily robí pre Siekela

Siekel býva v byte Nosáľa, ktorý mu predtým sám predal.

DOMOV

Kočnerovi navrhnú sprísniť väzbu, vraj ovplyvňuje vyšetrovanie

Utajený svedok predložil dôkazy proti Kočnerovi.

SVET

Polícia zabila v Štrasburgu útočníka z vianočného trhu

Streľba si vyžiadala už štyri obete.

Neprehliadnite tiež

Stĺpček Petra Schutza

Keď o správe ministerstiev vypovedajú tri písmená za menom v zátvorke

Sto miliónov je dosť na otázky.

Komentár Zuzany Kepplovej

Orbán nahneval „obyčajného Maďara“. Konečne

Pred parlamentom zase stoja zátarasy.

KOMENTÁR PETRA SCHUTZA

Mayová je jedinou istotou Európy v Londýne

Mäkký brexit egoistickí labouristi nepodporia.

AUTORSKÁ STRANA PETRA SCHUTZA

Audio Gorila, Air Danko a parížska komúna

Marček a spol. sú už kmeňoví koaličníci.

Ani vlastná Mayová (Sliacky)

Karikatúra denníka SME (kreslí Sliacky)