PÍŠE ADRIÁN ONDROVIČ

Čo o nás povedia Marťania?

S každou horalkou, venčekami či sójovou tyčinkou si môžeme spomenúť na vyrúbaný východoázijský prales. A aj vďaka týmto vyrúbaným lesom zažívame extrémne počasie.

Záplavy spred dvoch rokov vo filipínskej Manile spôsobilo aj odlesňovanie.(Zdroj: FOTO - TASR/AP)

Autor je pracovník Ekonomického ústavu SAV

Od 70. rokov minulého storočia zmizlo z povrchu Zeme už 52 percent zvieracej populácie. Zmizla už polovica dažďových pralesov a odlesňovanie naďalej pokračuje rýchlosťou 24,7 ha za minútu. Nachádzame sa v období najväčšieho vymierania druhov od vymretia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov.

Už v 70. rokoch prekročila globálna ročná spotreba prírodných zdrojov kapacitu planéty. Ekosystém sa neustále obnovuje a tým poskytuje prírodné zdroje a dokáže absorbovať aj určité množstvo znečistenia. Táto obslužná a absorpčná kapacita je však obmedzená. V súčasnosti prekračuje ekologická stopa ľudskej činnosti kapacitu Zeme 1,5–krát. Trend neustále rastie a pokiaľ bude pokračovať, budeme v roku 2050 každoročne spotrebovávať zdroje takmer troch planét Zem.

Článok pokračuje pod video reklamou

Tento stav je zapríčinený konzumným spôsobom života. Ten však nie je charakteristický len pre súčasné trhové ekonomiky. Aj v socialistickom Československu bola v 80. rokoch spotreba prírodných zdrojov nad možnosťami územia krajiny. V trhových systémoch sa však plytvá podstatne viac. Európska environmentálna agentúra to konštatuje takto: „Trhový systém tlačí k neudržateľnému a spoločensky neželateľnému rozhodovaniu o používaní prírodných zdrojov.“

Horalka a odlesňovanie

Svoj výrazný podiel na tomto stave má poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. V juhovýchodnej Ázii odlesňovanie súvisí predovšetkým s produkciou palmového oleja, ktorý, ak pozorne čítame zloženia výrobkov, nájdeme v mnohých potravinách na našich pultoch. Napríklad v sortimente sladkostí je ako ingrediencia vo väčšine výrobkov – aj v takej horalke.

Viac ako 90 percent už vyrúbaného brazílskeho pralesa súvisí so živočíšnou výrobou – pasienky pre dobytok a plocha na pestovanie krmiva, predovšetkým GMO (geneticky modifikované plodiny). To priamo súvisí s faktom, že za posledných 50 rokov sa celosvetovo takmer zdvojnásobila spotreba mäsa z 23 kg na 42 kg na osobu a rok. Úlohu samozrejme hrá aj nárast svetovej populácie, ale zároveň treba dodať, že 30 – 50 percent celkovej potravinovej produkcie vo svete končí ako odpad.

Na Slovensku sa spôsob stravovania výrazne nemení, i keď z hľadiska zdravia populácie, ktoré je vo veľmi zlom stave, by to bolo žiaduce. Spotreba mäsa v minulom roku bola na úrovni 47,2 kg na hlavu. Čo sa však výrazne zmenilo za posledné dve desaťročia, je štruktúra našej poľnohospodárskej produkcie.

Nie je to tak dávno, keď Slovensko, ešte v rámci federácie, bolo potravinovo sebestačnou krajinou. V niektorých plodinách sebestačnosť presahovala 100 percent, v niektorých bola pod touto hranicou. V súčasnosti naša potravinová sebestačnosť osciluje okolo 50 percent a patrí k najnižším v celej EÚ. Uspokojenie domácej spotreby mäsa a mliečnych výrobkov teda do značnej časti zabezpečuje dovoz. To znamená, že polovica nášho stravovania zaťažuje územia mimo našej krajiny.

Rovnako dôležitá však je aj zmena v spôsobe kŕmenia zvierat vo veľkochovoch vo svete a aj u nás. Ako krmivo sa v živočíšnej výrobe presadili GMO plodiny – hlavne sója, kukurica, repka, ktoré sú pestované vo veľkej miere na vyrúbaných plochách Brazílskeho pralesa. Až 70 – 90 percent krmiva pre živočíšnu výrobu obsahuje tieto GMO plodiny.

Každý obyvateľ Slovenska, ktorému sa na tanieri pravidelne objavuje hydina, hovädzina či bravčovina, si môže byť istý, že nezávisle na tom, z ktorej krajiny to mäso pochádza, bolo to zviera kŕmené plodinami, kvôli ktorých pestovaniu bol vyrúbaný brazílsky prales. Rovnako s každou horalkou, venčekmi či sójovou tyčinkou si môžeme spomenúť na vyrúbaný východoázijský prales. A aj vďaka týmto vyrúbaným lesom zažívame extrémne počasie.

Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3TP6 na číslo 8787. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:
Odomknite si článok - prihláste sa alebo si predplaťte Sme.sk
Vyskúšajte predplatné za 1€ týždenne. Staňte sa predplatiteľom už za pár sekúnd. Pošlite SMS s textom C3TP6 na číslo 8787, alebo kliknite na tlačidlo s textom SMS a odošlite predvyplnenú SMS. Predplatné môžete kedykoľvek zrušiť (viac na www.sme.sk/vop).
Ďalšie možnosti predplatného Sme.sk:

Už mám predplatné - prihlásiť sa

S predplatným získate:
  • neobmedzený prístup k obsahu Sme.sk, Korzar.sk a Spectator.sk
  • viac ako 20-ročný archív Sme.sk
  • čítanie a rozhovory z príloh TV OKO/TV SVET, Víkend a Fórum
  • neobmedzený počet diskusných príspevkov
  • neobmedzený prístup k videám a slovenským filmom na Sme.sk
  • dostupné na PC a v aplikáciach Android a iPhone

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Najčítanejšie na SME Komentáre

Inzercia - Tlačové správy

  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  3. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  4. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  5. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  6. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  7. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  8. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  9. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  10. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  1. Záujem o Jarabinky rastie, lákajú na zaujímavé prvenstvo
  2. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy
  3. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  4. Brieždenie pod lomenicou
  5. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  6. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  7. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  8. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  9. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  10. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  1. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 252
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 12 367
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 11 189
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 7 563
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 550
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 5 065
  7. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 427
  8. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy 4 374
  9. SME.sk môžete teraz čítať aj bez reklamy 3 978
  10. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 916

Hlavné správy zo Sme.sk

AUTORSKÁ STRANA PETRY PROCHÁZKOVEJ

Ako som odchádzala po štvrťstoročí. Procházková sa lúči s Lidovými novinami

Obliehanie Babišom som nevydržala.

Píše Ivan Mikloš

Keď to príde k nám, budem kričať ako prvý

Ad: Keď Ivan Mikloš stráca cit pre mieru.

Neprehliadnite tiež

ČESKÝ ZÁPISNÍK

Bizár Jaromíra Soukupa: Deväť relácií a pravidelný prísun Zemana

Na české televízie pustia aj antisemitov.

Píše Miroslav Beblavý

Prečo sa hádame o politickej korektnosti?

Ideologickými škriepkami sa tábor demokratov iba oslabí. Nerobme to.

AUTORSKÁ STRANA MICHALA HAVRANA

Od Kuzminovej k Natálii

Slovensko má na to, aby sa nebálo.

Píše Ivan Mikloš

Keď to príde k nám, budem kričať ako prvý

Ad: Keď Ivan Mikloš stráca cit pre mieru.

PÍŠE MARIÁN GIBA - Fórum

Nepleťme si dresy so štátnymi symbolmi

Oficiálne štátne symboly na dresoch sú skôr výnimkou.