Autor je pracovník Ekonomického ústavu SAV
Od 70. rokov minulého storočia zmizlo z povrchu Zeme už 52 percent zvieracej populácie. Zmizla už polovica dažďových pralesov a odlesňovanie naďalej pokračuje rýchlosťou 24,7 ha za minútu. Nachádzame sa v období najväčšieho vymierania druhov od vymretia dinosaurov pred 65 miliónmi rokov.
Už v 70. rokoch prekročila globálna ročná spotreba prírodných zdrojov kapacitu planéty. Ekosystém sa neustále obnovuje a tým poskytuje prírodné zdroje a dokáže absorbovať aj určité množstvo znečistenia. Táto obslužná a absorpčná kapacita je však obmedzená. V súčasnosti prekračuje ekologická stopa ľudskej činnosti kapacitu Zeme 1,5–krát. Trend neustále rastie a pokiaľ bude pokračovať, budeme v roku 2050 každoročne spotrebovávať zdroje takmer troch planét Zem.
Tento stav je zapríčinený konzumným spôsobom života. Ten však nie je charakteristický len pre súčasné trhové ekonomiky. Aj v socialistickom Československu bola v 80. rokoch spotreba prírodných zdrojov nad možnosťami územia krajiny. V trhových systémoch sa však plytvá podstatne viac. Európska environmentálna agentúra to konštatuje takto: „Trhový systém tlačí k neudržateľnému a spoločensky neželateľnému rozhodovaniu o používaní prírodných zdrojov.“
Horalka a odlesňovanie
Svoj výrazný podiel na tomto stave má poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel. V juhovýchodnej Ázii odlesňovanie súvisí predovšetkým s produkciou palmového oleja, ktorý, ak pozorne čítame zloženia výrobkov, nájdeme v mnohých potravinách na našich pultoch. Napríklad v sortimente sladkostí je ako ingrediencia vo väčšine výrobkov – aj v takej horalke.
Viac ako 90 percent už vyrúbaného brazílskeho pralesa súvisí so živočíšnou výrobou – pasienky pre dobytok a plocha na pestovanie krmiva, predovšetkým GMO (geneticky modifikované plodiny). To priamo súvisí s faktom, že za posledných 50 rokov sa celosvetovo takmer zdvojnásobila spotreba mäsa z 23 kg na 42 kg na osobu a rok. Úlohu samozrejme hrá aj nárast svetovej populácie, ale zároveň treba dodať, že 30 – 50 percent celkovej potravinovej produkcie vo svete končí ako odpad.
Na Slovensku sa spôsob stravovania výrazne nemení, i keď z hľadiska zdravia populácie, ktoré je vo veľmi zlom stave, by to bolo žiaduce. Spotreba mäsa v minulom roku bola na úrovni 47,2 kg na hlavu. Čo sa však výrazne zmenilo za posledné dve desaťročia, je štruktúra našej poľnohospodárskej produkcie.
Nie je to tak dávno, keď Slovensko, ešte v rámci federácie, bolo potravinovo sebestačnou krajinou. V niektorých plodinách sebestačnosť presahovala 100 percent, v niektorých bola pod touto hranicou. V súčasnosti naša potravinová sebestačnosť osciluje okolo 50 percent a patrí k najnižším v celej EÚ. Uspokojenie domácej spotreby mäsa a mliečnych výrobkov teda do značnej časti zabezpečuje dovoz. To znamená, že polovica nášho stravovania zaťažuje územia mimo našej krajiny.
Rovnako dôležitá však je aj zmena v spôsobe kŕmenia zvierat vo veľkochovoch vo svete a aj u nás. Ako krmivo sa v živočíšnej výrobe presadili GMO plodiny – hlavne sója, kukurica, repka, ktoré sú pestované vo veľkej miere na vyrúbaných plochách Brazílskeho pralesa. Až 70 – 90 percent krmiva pre živočíšnu výrobu obsahuje tieto GMO plodiny.
Každý obyvateľ Slovenska, ktorému sa na tanieri pravidelne objavuje hydina, hovädzina či bravčovina, si môže byť istý, že nezávisle na tom, z ktorej krajiny to mäso pochádza, bolo to zviera kŕmené plodinami, kvôli ktorých pestovaniu bol vyrúbaný brazílsky prales. Rovnako s každou horalkou, venčekmi či sójovou tyčinkou si môžeme spomenúť na vyrúbaný východoázijský prales. A aj vďaka týmto vyrúbaným lesom zažívame extrémne počasie.
