Len si to predstavte – žiadne bilbordy, žiadne svetelné reklamy na zastávkach, žiadne prerušenie obľúbenej telenovely alebo filmu, rádiá by hrali viac hudby, v časopisoch a novinách by ste nevideli inzerciu.
A teraz si predstavte, ako by bez reklamy fungovala televízia. Odpoveď je jednoduchá – platili by sme za ňu. Možno verejnoprávna televízia by bola zadarmo a asi by ju pozerali všetci, ktorí si nemôžu dovoliť platenú. Rovnako rádio.
Platená alternatíva
Takéto iniciatívy sú tu však aj dnes. Najlepšie televízne seriály a filmy súčasnosti začínajú vznikať ako požiadavky platených televízií. Nemusia robiť kompromisy, aby ich sledoval čo najväčší počet divákov, pretože nezávisia od reklamy. Iba od svojich divákov, a tým sa páči, čo robia.
Keď niečo závisí od reklamy, takmer vždy hrozí rovnaké nebezpečie. V prípade novín sa môže stať, že najväčší inzerent sa stiahne pre nepohodlný článok alebo odhalenie. Noviny, ak sa príliš spoliehali len na toho jedného inzerenta, majú zrazu veľký problém.
New York Times minulý týždeň ohlásili míľnik jeden milión online platiacich čitateľov. Na prvý pohľad možno ohromné číslo stále nestačí. Ale je to dobrá správa, takých ľudí pribúda.
Prvotná myšlienka sveta bez reklamy vyzerá ako dnešná Kuba. Tam reklamu v podstate ľudia ani nepotrebujú. Prídu do obchodu a nemusia si vyberať z ponuky desiatich pracích práškov. Je tam len jeden. Vybavené. Rýchlo, ľahko a bez bolesti. Ale aj bez voľby.
Ale čo keby bol svet bez reklamy iný ako populárna predstava komunistickej dystópie? Sme zavalení reklamou a ospravedlňujeme to tým, že vyjadruje slobodu.
