
Veliteľ ukrajinského dobrovoľníckeho pluku Azov Andrij Bileckyj hovorí: Staviam bystrosť a odhodlanie proti hlavniam. Rusov vypudíme.
TEXT: Petra Procházková
[content type="longread-pos" pos="left"]

Dnes píše Petra Procházková, redaktorka SME a Lidových novín.
[/content]
J eho názory mi vôbec nie sú sympatické. Andrij Bileckyj má totiž strašnú povesť. Vraj je rasista, extrémista a tiež fašista, jeho ľudia terorizujú miestne obyvateľstvo a majú na uniformách hákový kríž.
Nakoľko jeho mediálny obraz zodpovedá skutočnosti, možno zistiť jediným spôsobom - stráviť s ním nejaký čas. Zdržiavať sa v jeho prápore Azov, hovoriť s obyvateľmi Mariupoľa, kde má základňu, s radovými vojakmi aj americkými poradcami, ktorí ich učia bojovať aj s pomocou inštruktáže a máp o bitke pri Slavkove, kde v roku 1805 predviedol Napoleon taktické majstrovstvo a svojich protivníkov porazil zdrvujúcim spôsobom.
Americkí poradcovia
Aby nevznikol falošný dojem, že som amerických poradcov odhalila náhodou napriek prianiu velenia Azova. Neskrývali sa predo mnou a ochotne so mnou hovorili o dôvodoch, ktoré ich sem priviedli. Rozprávali o svojej nenávisti ku komunizmu a skúsenostiach z Afganistanu, kde tiež pomáhali domácim vzdorovať sovietskej presile. Vraj sú tu dobrovoľne. Novinár nemôže vždy všetky informácie overiť, a tak ich predkladám tak, ako som ich získala. Povedali mi to do očí a dvaja z nich boli skutočne príliš dlhoroční, než aby ich sem poslala americká rozviedka na tajnú operáciu s cieľom zničiť ruské impérium.
Spriaznení poslanci
[content type="longread-pos" pos="left"]

Poslanec a veliteľ pluku Azov Andrij Bileckyj (1979) je legenda. V dobrom aj v zlom.
- Obyvatelia prístavu Mariupoľ ho však pokladajú za hrdinu. Je čestným občanom mesta. Vlani v lete so skupinou 230 zle vyzbrojených mužov vytlačil z mesta separatistov a ruských vojakov, ktorí mali obrovskú presilu.
- Je obviňovaný z rasizmu a fašizmu, sám o sebe tvrdí, že je len ukrajinský nacionalista. Vyštudoval históriu, za vlády Viktora Janukovyča bol väznený, pretože už vtedy bol aktívny v rôznych krajne nacionalistických skupinách. Vo februári 2014 ho prepustili na základe amnestie udelenej ukrajinským parlamentom politickým väzňom.
- V roku 2014 založil dobrovoľnícky pluk Azov, ktorý často obviňujú z toho, že používa nacistickú symboliku. Bileckyj to popiera. Hlavným symbolom jeho pluku je vraj písmeno N preškrtnuté písmenom I. Znamená to Národná idea.
[/content]
Andrij Bileckyj nie je fanatický zástanca členstva Ukrajiny v NATO ani obdivovateľ americkej demokracie. Naopak. Tvrdí, že s ruskou agresiou si Ukrajinci musia poradiť sami. A keď im chce niekto pomôcť? Prosím. Poradcov víta, nech už pochádzajú odkiaľkoľvek, sú akejkoľvek rasy a náboženstva.
V prápore Azov má Gruzíncov, židov i Američanov. No nelegálnych migrantov nemá rád. Rovnako ako homosexuálov. Neskrýva to. V tomto ohľade si nerozumieme, ale na pôde Európskeho parlamentu, kam ho pozval môj kolega, dnes europoslanec Jaromír Štetina, bude v septembri s takýmito názormi hľadať ľahko pochopenie. Ani nebude patriť medzi najmilitantnejších odporcov „európskej dekadencie“ a imigračnej politiky.
P ozvali vás do Európskeho parlamentu, ale vy nie ste práve veľkým obdivovateľom EÚ?
„Európa je v morálnom ohľade v kríze. Všetko, čo po stáročia budovala, šľachtila a kultivovala, ako sloboda, demokracia, humanizmus, úcta jedného k druhému, vyprcháva. Zdá sa mi, že Európa sa stala z pohľadu týchto tradičných hodnôt trochu impotentnou. Tieto pojmy, ktoré pôvodne mali veľký význam a vzbudzovali veľké emócie, sa vyprázdnili. Zato na ich miesto nastúpili nové pojmy. Podľa mňa krajne bezpohlavné termíny a trápne frázy.“
Čo máte na mysli?
„Napríklad technokratické hodnotenie situácie na Ukrajine. Vy hovoríte o 'pomere síl zúčastnených strán, respektíve protistrán'. Snažíte sa všetko počítať a porovnávať nás z hľadiska síl, ktoré dokážete vyhodnotiť. Lenže vojenské umenie nemá predsa veľa spoločné s týmto 'skutočným pomerom síl'. Napoleon predsa hovoril, že pomer ducha správneho vojaka k jeho fyzickej sile má byť 3 ku 1. Toto tu teraz stopercentne platí. Alexander Veľký by sa nestal Alexandrom Veľkým, keby sa bál presily a nezaútočil s desaťtisícami svojich mužov na Peržanov. Jan Žižka mal spočiatku pechotu roľníkov s vidlami proti velikánskej presile na čele s rytierskou jazdou. A aké úspechy dosiahol! Ako je to možné? Čudujú sa mnohí. Ja nie.“
Chcete mi nenápadne oznámiť, že chcete poraziť obrovskú ruskú presilu?