Ako sa rozjasňuje dym v Turecku po pondelňajších leteckých útokoch na 17 kurdských cieľov, začíname vidieť skutočnú cenu za nedávne rozhodnutie Ankary pridať sa k boju proti Islamskému štátu (IS): obnovenie jej tridsaťročného konfliktu s tamojšou kurdskou menšinou.
Dosiaľ sa Turecko boju s IS len prizeralo, pričom odolávalo výzvam svojich partnerov z NATO, aby sa pridalo k medzinárodnej koalícii. Koniec koncov, IS dvojnásobne spĺňa kritériá „nepriateľ môjho nepriateľa“, lebo bojuje s nenávideným Assadovým režimom v Sýrii a tiež s kurdskými menšinami v Sýrii a Iraku.
Politika otvorených hraníc zo strany Ankary zasa umožňuje tisíckam džihádistov pridať sa k jednotkám IS, zatiaľ čo finančníci IS z Kataru a Kuvajtu údajne žijú v hoteloch na juhovýchodnej hranici Turecka, čo umožňuje ľahšiu komunikáciu s vojakmi v teréne. Podľa tureckej opozície ich krajina tiež kúpila ropu v hodnote 800 miliónov dolárov z rezerv zhabaných IS v roku 2014.
Pre USA sa však turecká spolupráca proti IS stala zásadnou. Pred dohodou zo začiatku augusta, ktorá umožňuje americkým lietadlám lietať zo základne Incirlik v južnom Turecku, museli drony a stíhačky byť umiestnené v Kuvajte, čo zvyšovalo náklady a skracovalo čas, ktorý mohli stráviť nad cieľmi v Sýrii. Vyhľadávacie a záchranné misie teraz možno už robiť aj do jednej hodiny, na rozdiel od pomalého a jalového úsilia zachrániť jordánskeho pilota, ktorého zostrelili v decembri minulého roka. (Pilota IS zajal a neskôr upálil, čo viedlo Spojené arabské emiráty k odstúpeniu z koalície.)
Stali sa dve veci, ktoré umožnili takúto dohodu. Po prvé, sýrski Kurdi krytí americkými bombardérmi vykrojili de facto štát pozdĺž južnej hranice Turecka, pričom kurdské jednotky posielali súradnice pre útoky USA na ciele IS. Turecko si oneskorene uvedomilo, že jeho pasivita umožnila Kurdom prosperovať, a zvrátilo svoje rozhodnutie nepridať sa ku koalícii proti IS. Za Incirlik zasa dostalo Turecko nárazníkovú zónu v severnej Sýrii, ktorá ostane aj bez jednotiek IS, aj bez kurdských síl.
