Autor je spolupracovníkom Platformy MVRO
Iračania dostali pred pár dňami niekoľkodňové voľno - vďaka teplu. Aby nevychádzali z domovov. Po tom, ako sa v júni prehnali vlny extrémneho tepla Indiou, zasiahli Blízky východ. V Iráne namerali na pobreží Perzského zálivu až 46 stupňov, ktoré v kombinácii s tamojšou vlhkosťou pôsobili ako 73. Podľa správy Medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu z roku 2013 budú takéto vlny tepla čoraz častejšie a dlhšie, čo spraví niektoré dnes obývané časti sveta prakticky neobývateľnými. Ľudí pritom bude čoraz viac.
Horúčavy neobišli ani nás, odborníci hovoria o najsuchšom júni od roku 1900, prvá polovica roka je najteplejšia v dejinách merania vôbec, pritom minulý rok bol taký celý. V Rusku mali v zime miestami aj o 25 stupňov teplejšie, než je bežné, západ Spojených štátov sa morduje s viacročným suchom nebývalých rozmerov. Španielsko je v neustálom „vodnom strese“, lieči sa z jedného rekordného sucha za druhým a pomaly, ale isto sa mení na púšť. Výraznejší chlad na východe USA počas uplynulej zimy bol v globálnom kontexte len odrobinkou, výnimkou potvrdzujúcou pravidlo. Svet sa nám mení pred očami, láme sa jeden negatívny rekord za druhým. A nebude nás to stáť len drahší olivový olej.
Broskyne pod Tatrami
Diskusie o zmene klímy sa na Slovensku obvykle začnú a skončia pri nejakej jednoduchej ilustrácii oteplenia – ideálne na linke Komárno – Poprad. Medzi nimi sa za posledných 130 rokov zmenila teplota o dva stupne. Ako prví nám tak zrejme napadnú poľnohospodári. Však ak sa oteplí o ďalších pár stupňov, presunie sa pod Tatry komárňanská klíma a budú sa tam dať pestovať broskyne. V tesnom závese za nimi sú vlekári, ktorých odborníci už na začiatku 90. rokov upozorňovali, že budovať strediská nižšie než 1000 metrov nad morom sa im neoplatí. Mnohí si nedali povedať. No to je len špička topiaceho sa ľadovca.
Klíma sa vždy menila a vplývala na spoločnosť. Kedysi sa v Grónsku pestovalo obilie - odtiaľ anglická verzia mena ostrova Greenland - Zelená zem a v Nórsku sa dorábalo výrazne viac vína než dnes. Šlo o tak〜zvané stredoveké teplé obdobie. Bolo síce teplejšie, no na svete bolo menej ľudí a zmeny boli pomalšie. A tiež je otázne, aké spoločenské posuny vtedajšie zmeny klímy vlastne spôsobili.
Vplyv klimatických zmien nám ukazuje aj príklad malej doby ľadovej. Šlo o obdobie od 14. storočia, keď spadla teplota o niekoľko stupňov. To sa neodrážalo len v tom, že Temža odrazu zamŕzala. Ovplyvnilo to aj chod dejín, odrazilo sa to v kultúre a spoločnosti. Niektorí historici napríklad tvrdia, že tento prepad teplôt prispel k spusteniu Veľkej francúzskej revolúcie.
Klíma ako spoločenský problém
Zmena klímy nie je primárne problémom životného prostredia. Príroda sa o seba postará. Cynicky povedané, populácia ľadových medveďov sa zníži, množstvo živočíchov vyhynie, no nebude to prvý a azda ani posledný raz v dejinách planéty. Z pohľadu človeka a spoločnosti je to predovšetkým sociálny a ekonomický problém s výraznou environmentálnou dimenziou.
Opakujúce sa vlny tepla, ale aj častejšie nárazové dažde a vôbec extrémy počasia, či stúpajúca hladina oceánov tak získavajú rozmer ľudskej bytosti. Práve cez túto optiku sa na ne musíme pozerať. Čo to spraví s ľuďmi a spoločnosťou ako celkom? Ako sa to celkovo prejaví? Aké scenáre sa od toho odvíjajú? Čo všetko to ovplyvní?
