Autor je politológ a pedagóg
Smer nevalcuje, lebo je stredový, ľavicový, či nedajbože populistický. Dominuje, lebo je politický. To treba uznať, nech už si o jeho predstaviteľoch a návrhoch myslíme čokoľvek.
Môžeme sa smiať nad každoročným smeráckym MDŽ turné aj s ich ostalgickou estetikou a odsudzovať ich sexizmus. Môžeme sa rozhorčovať nad Ficovými tlačovkami, kde strúha figúry bodrejšieho súdruha Pláteníka. Lenže forma – primitívne reči, populizmus, guláše – nie je zdrojom volebného úspechu.
Smer-SD robí voličsky úspešným, že je čitateľný, zrozumiteľný a dlhodobo konzistentný. Podarilo sa mu politicky si privlastniť viacero tém: solidaritu, stabilitu a (prekvapivo) kompetentnosť. Tieto témy volebný úspech nezaručujú, ale bez nejakej uveriteľnej témy ešte nikto nevyhral.
Smer zvolil pred vyše 10 rokmi stratégiu klasického prerozdeľovania, zdôrazňovania spoločenskej solidarity a sociálnych istôt. Túto tému si privlastnil jazykom takým britkým a polarizujúcim, že väčšinu pozorovateľov zmiatol. Tí naplno internalizovali nesúhlasný jazyk politických odporcov Smeru, že ide len o bezbrehý populizmus.
Hysterické výkriky nad trápnymi sociálnymi balíčkami a vlakmi zadarmo napokon len posilnili ich politický vplyv u sympatizantov Smeru. Pomohli vyvolať zdanie, že aj niečo naozaj robí. Smer sa tiež poistil zdôrazňovaním etnických tém. Ľudácke reči o starých Slovákoch len signalizujú, pre koho tú solidaritu mieni obhajovať.
