Autor je filmový teoretik a pedagóg
Pojem „kultový“ sa v súvislosti s filmom v posledných rokoch často zneužíva, s týmto pojmom sa zaobchádza chaoticky, nepresne a nejasne, niekedy slúži výhradne len rôznym marketingovým stratégiám.
Nebezpečenstvo takejto nepresnosti je v tom, že zahmlieva kritériá a zvyšuje mieru neusporiadanosti obzvlášť pri pohľade na dejiny kinematografie.
Kultový film vo všeobecnosti spĺňa tri základné podmienky:
1. Už pri svojom prvom uvedení do distribučných sietí sa stal takýto film divácky úspešný a stretol sa s veľkým ohlasom nielen divákov, ale i kritiky a vo všeobecnosti sa ocitol okamžite v centre pozornosti celého kinematografického dispozitívu.
2. S takýmto filmom sa bezprostredne identifikuje čoraz novšia a novšia generácia. To znamená, že sa vždy po určitom čase dostáva opäť do distribučných okruhov ako obnovená premiéra, vysielajú ho televízne stanice, stáva sa periodickým repertoárom filmových klubov, vznikajú napríklad tzv. director's cut verzie.
3. Takýto film má zásadné presahy do okolia. Zasahuje módu, či už v obliekaní, alebo v ustálených slovných spojeniach a odtláča sa tiež do ďalších filmov, ktoré ho často citujú, odvolávajú sa naň, parodujú známe scény. Dokonca až tak, že aj divák, ktorý citovaný film nepozná, si uvedomuje, že ide o citáciu z kultového filmu (scéna v sprche z filmu Psycho).
