Autor je námestníkom generálneho tajomníka OSN a osobitným poradcom pre prevenciu genocídy
Jednotky dvoch hlavných strán konfliktu v Sudáne prezidenta Salva Kiiru a Rieka Macharu naďalej spôsobujú bolesť, utrpenie a beznádej obyvateľom Južného Sudánu, ako dôsledok ich neochoty urobiť potrebné opatrenia na ukončenie občianskej vojny.
Neopísateľné utrpenie civilistov
Od začiatku bojov v decembri 2013 vládne sily aj rebeli podľa neoverených správ vážne porušili ľudské práva a medzinárodné humanitárne právo, keď sa dopustili nelegálneho zabíjania, masového znásilňovania, mučenia, svojvoľného zatýkania, plienenia, násilného vysídľovania a taktiež údajne napadli zamestnancov a miesta pod ochranou vrátane zamestnancov a majetku OSN.
V júni tohto roku Spojené národy hlásili viaceré brutálne útoky proti civilistom v Unity State (oblasť Južného Sudánu; pozn. red.) zo strany vládnych síl ako napríklad masové znásilňovanie žien a dievčat, pričom niektoré z nich boli údajne za živa spálené.
Brutalita a krutosť týchto útokov sú neopísateľné. Dodnes boli zabité tisícky civilistov, viac ako jeden a pol milióna ľudí bolo premiestnených a približne sedemstotisíc hľadalo útočisko v susedných krajinách. Vzhľadom na rozšírený a systematický charakter útokov proti civilistom predstavujú niektoré z nich vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti – a tí, čo ich spáchali, sa musia za ne zodpovedať.
Zatiaľ čo ľud Južného Sudánu trpí konfliktom najviac, jeho lídri sa zúčastňujú na nekonečných okrúhlych stoloch, cestujú tam a späť medzi Južným Sudánom, Addis Abebou v Etiópii a Dar es Salaamom v Tanzánii. Tieto rozhovory zatiaľ nevyústili do zmysluplného záveru ani zatiaľ nijako nezmiernili utrpenie Južných Sudáncov.
Boje pokračujú v rovnakej sile a rovnako tak aj porušovanie práv a zneužívanie oboma stranami. To všetko aj napriek najväčšiemu úsiliu Medzivládneho úradu pre rozvoj (IGAD) tanzánskej vládnej strany Chama Cha Mapinduzi a juhoafrickej vládnej strany Africký národný kongres.
Musíme sa spýtať samých seba, či na životoch obyvateľov Južného Sudánu záleží Salva Kiirovi a Riek Macharovi, alebo ich susedom, regionálnemu vedeniu či zvyšku sveta.
Kto má vyšetrovať
Bol som medzi tými, ktorých nádeje ožili založením vyšetrovacej komisie Africkej únie pre Južný Sudán 7. marca 2014, prvej takejto komisie od vzniku Africkej únie. Komisia bola poverená vyšetriť obvinenia z porušovania ľudských práv a zneužitie spáchané počas konfliktu, vyhodnotiť skryté kauzy a taktiež vypracovať odporúčania ohľadom trestnej zodpovednosti, zmierenia, ako aj zabránenia a predchádzania opakovaniu porušovania práv v budúcnosti. Za predsedu komisie bol zvolený Olusegun Obasanjo, významný štátnik a bývalý prezident Nigérie.
Reakcie na založenie komisie boli zmiešané. Niektorí to brali ako spôsob, ako zabrániť vyšetrovaniu OSN, ktoré by mohlo odporučiť stíhanie lídrov zodpovedných za zločiny v Južnom Sudáne. Ja osobne som bol veľmi rád, že Africká únia preukázala snahu zaoberať sa beztrestnosťou, ktorá pričasto sprevádzala násilie na africkom kontinente.
Veril som, že úspešné vyšetrovanie by mohlo vyslať silný odkaz, že regionálny úrad by pred spravodlivosťou neochraňoval ani politických vodcov zodpovedných za zločiny spáchané na ich ľuďoch. V dávnejšom komentári, ktorý ohlasoval túto iniciatívu Africkej únie, som tiež varoval, že svet sa bude pozerať, či Africká únia dodrží svoj sľub.
Výsledky neboli zverejnené
Takmer rok po tom, ako komisia dokončila svoju prácu, a šesť mesiacov po tom, ako vyšetrovacia komisia odovzdala svoju prácu Rade Africkej komisie pre mier a bezpečnosť (AUPSC), tu vládne hrobové ticho. AUPSC sa zatiaľ vyhýbala diskusii o záveroch komisie, ktoré doteraz neboli zverejnené. Neboli podniknuté žiadne kroky na zrealizovanie odporúčaní komisie.
