Autor je publicista
Reggae je ukážkovým príkladom kolízie civilizovaného a barbarského, teda multikulturalizmu v praxi
Rebel v rytme reggae Bob Marley, boss chudobných jamajských detí, zvestovateľ rastafariánskeho učenia, slobody ducha a návratu potomkov otrokov späť do Afriky: tričko s jeho tvárou a trávou k tomu nájdete rovnako v Johanesburgu ako v Londýne, Moskve či v tržnici v Ománe.
Väčšina ortodoxného reggae je podľa meradiel slušnosti politicky nekorektná. Odhliadnuc od velebenia marihuany či radosti zo sexu, ide primárne o texty, ktoré hovoria o útlaku bielymi, o mystickom náboženstve, odchode do Afriky a oslobodení sa spod bagančí bielych mužov, o terorizme globálnych korporácií a novodobom zotročovaní imperializmom. Get up, stand up, stand up for your rights, spieval Marley.
Barbari a my
Každodenne používame slová, ktoré k nám priputovali z iných kultúr, pochutnávame si na suši a dávno sme zabudli, že čaj či višňa sú turecké slová. Nežijeme izolovane a v našej globálnej dedine, idea národného štátu či bielej rasy sú koncepty, ktoré prežívajú ako relikty z minulosti, občas resuscitované zblúdenými xenofóbmi. A, samozrejme, populistickými politikmi, ktorí sa radi priživujú na témach bublajúcich kdesi v podvedomí každého národa.
Cudzí sú tí zlí, cudzí sú tí barbari. Barbar je komplex nedorozumení medzi „my“ a „oni, iní“, píše Tzvetan Todorov vo svojej knihe Strach z barbarov. Barbari sú tí iní, ktorí nemajú komplex našich hodnôt sústreďujúcich sa v jazyku, príbehoch a mýtoch, bežnom živote, rituáloch, náboženstvách, politickom usporiadaní.
Na druhej strane – kontakt s „barbarmi“ môže byť inšpiratívny aj pre „nás“, pretože podrobuje naše hodnoty skúškam, zrkadlí ich a umožňuje ich evolučný vývoj, ktorý sa v spoločenskej podobe deje na základe vnútorných inovácií i externých impulzov.
