Autor je spisovateľ
V krajine, kde národ trpí nedostatkom zmyslu pre tradíciu a kultivovanosť – a teda aj súdnosti – vyčíňanie takýchto rýchlo upečených aristokratov nepozná limity.
Trkvas, ktorý včera bol ešte len ufúľaným odroňom, sa vďaka bohatstvu – a bulvárnej sláve – okamžite stáva znalcom všetkého. Zrazu sa vyzná v gastronómii, vo vínach, v tabaku, v obliekaní, ba i v umení a remeslách. Tvári sa, že odjakživa vedel, že dezert sa má jesť malou vidličkou a biele víno sa musí podávať správne vychladené. Neraz sa možno i sám začuduje nad sebou. Že kde sa v ňom nabralo toľko vyberanosti.
Trkvas neuvažuje o tom, že taká aristokracia, akú sa usiluje imitovať, vo svete už dávno neexistuje. Stredovekí šľachtici odvodzovali svoje výsadné postavenie od nebeskej moci. Nemohli hľadať svoje korene v Rímskej ríši – v porovnaní s rímskymi patricijmi boli len smradľavými odroňmi. Páchli konským hnojom a spod brnenia im trčala slama.
