Zatiaľ čo sa dohodli lídri eurozóny a grécky parlament na prijatí tretieho záchranného balíka, nezaznamenali sme posun vo veci odpísania časti aténskeho nesplatiteľného dlhu. Politické pozérstvo a falošné moralizovanie prebíjajú v Európe pragmatické riešenie problému. Kým grécky ľud zažíva utrpenie, nové dôkazy poukazujú na to, že iní majú z predlžovania krízy prospech, a to vrátane Nemecka a tiež Slovenska.
Minulý rok, keď malo Nemecko prvýkrát od roku 1969 vyrovnaný rozpočet, Inštitút pre ekonomický výskum v Halle skonštatoval, že je to „hlavne výsledkom nižších úrokových sadzieb zapríčinených európskou dlhovou krízou“.
Iná štúdia dôvodí, že grécka kríza bola priamo zodpovedná za 300bodový prepad výnosov z vládnych dlhopisov, keďže sa investori ponáhľali nájsť si pokojné miestečko uprostred trhových neistôt a požičiavali lacno Nemecku. Štúdia zistila, že toto viedlo k úsporám na úrokových platbách v rokoch 2010 a 2015 vo výške okolo sto miliárd eur. „Keď prišli zlé správy o Grécku, výnosy nemeckých štátnych dlhopisov klesli, a keď prišli dobré správy, výnosy vzrástli,“ píše sa v správe.
Zdá sa, že Nemecko je najväčším príjemcom tejto schémy, ale Slovensko v tom čase zažilo tiež podstatne nižšie náklady na obsluhu štátneho dlhu.
Na konci roka 2011 boli výnosy desaťročných slovenských štátnych dlhopisov asi šesť percent, dnes sú 0,6 percenta.
Inými slovami, štát je schopný požičať si peniaze za desatinu z toho, čo pred štyrmi rokmi. To pridáva na presvedčivosti vysvetleniu, prečo je vláda premiéra Roberta Fica tak hlasno proti odpisu gréckeho dlhu - v skutočnosti finančne ťaží z pokračovania krízy, pretože nízke úrokové sadzby jej umožnia míňať voľnejšie a bez nafukovania deficitu.
Skombinujte to s moralizovaním o zodpovednosti a falošným porovnávaním Grécka so slovenskou situáciou na začiatku nového milénia a budete mať silný motív na nečinnosť v riešení gréckej krízy a pohodlné populistické slogany kampane.
