Stefan Bollmann, Ženy a knihy, preložila Nina Fojtů, Host 2015.
Čítanie kníh sa môže stať prvkom osobného rastu, kultúrnym fenoménom, provokáciou doby (a urýchľovačom vývoja) alebo až revolučným činom. Vďaka týmto presahom je skúmanie vzťahu medzi ženami a knihami možné, inak by to bola fantazmagória a trápny pokus stvoriť tému (a napísať knihu) z ničoho.
Ženy čítajú, aby mohli žiť
Nemec Stefan Bollmann vyštudoval literatúru, históriu a filozofiu. Fenoménu ženského čítania sa venuje dlhšie. Vo svojej prvej práci Ženy, ktoré čítajú, sú nebezpečné, sa zameriava predovšetkým na to, ako sú ženy-čitateľky zobrazené v maliarstve či vo fotografii. Skúma dôvody, prečo sa čítanie medzi ženami rozšírilo až v osemnástom storočí.
V knihe Ženy a knihy ponúka zbierku profilov a príbehov žien - väčšinou všeobecne známych - pre ktoré sa vzťah k literatúre stal zásadným formujúcim aspektom. Je to len snaha priživiť sa na módnej gender vlne aplikovanej na svet knižnej kultúry alebo ide o obohacujúcu cestu k pochopeniu toho, prečo je čítanie viac ako iba postupné hltanie písmen a otáčanie strán?
Bollmann je presvedčený, že ženy čítajú viac v porovnaní s mužmi a iné texty než muži. „Ženy čítajú, aby mohli žiť a nezriedka tiež prežiť.“ Pri čítaní dávajú prednosť pocitom, vžívajú sa do cudzích postáv a svetov a objavujú vlastnú pravdu. Bollmannova kniha je rozprávaním o tom, ako si ženy pre seba objavili „deep reading“ (hlboké čítanie) na rozdiel od štýlu čítania, pri ktorom ide o informácie a fakty.
Ženy sa v tejto knihe objavujú v rozličných úlohách. Bollmann píše o vášnivých čitateľkách, ale i o partnerkách spisovateľov, autorkách a vydavateľkách. Svoju exkurziu začína v 18. storočí a končí až pri dnes populárnych Päťdesiat odtieňoch. Aj jeho prístupy a metódy sú rozmanité. Raz pracuje s prameňmi, na iných miestach veľmi slobodne fabuluje a nespútane sa púšťa do tvorby vlastných fikcií. Nevyhýba sa ani vedeckejšej analýze súvislostí a fenoménov.
