Zo všetkých príbehov utrpenia a neľudskosti, ktoré prichádzajú zo Stredného východu, len máločo bolo také otrasné ako systematické zotročovanie a znásilňovanie nemoslimských dievčat v Sýrii a Iraku.
S dievčatami, vo veku niekedy len 12 rokov, ktoré boli prideľované ako vojnová korisť bojovníkom IS, tejto fundamentalistickej teokracie, sa zaobchádzalo s náruživým barbarstvom. Ich znásilňovanie by sme nemali chápať ako vojnové prečiny ani ako akty pomsty formou genocídy, ale ako nástroj najímania moslimov, ktorí by si tieto činy nemohli nikdy dovoliť vo svojich konzervatívnych spoločenstvách.
Správa uverejnená minulý týždeň v New York Times tvrdí, že IS drží v zajatí tritisíc jezídskych žien ako sexuálne otrokyne, odkedy ich pred rokom zajali. Infraštruktúra na ich zneužívanie bola vybudovaná dávno predtým, než bola znásilnená prvá z nich: autobusy vybavené závesmi, v ktorých ich prevážali, haly, kde sú držané, notársky potvrdené zmluvy o ich predaji, náboženské nariadenia umožňujúce toto zaobchádzanie.
Jezídovia sú polyteisti bez náboženskej knihy, čo ich v očiach vodcov IS umiestňuje ešte nižšie medzi nevercami než kresťanov a židov, a teda sa stali vítaným cieľom žiadostivých džihádistov.
Civilizovaný svet nepotrebuje posmeľovanie, aby videl IS ako nenapraviteľný, so svojím strednovýchodným kalifátom ako stredovekou hrôzou, ktorá môže byť jedine zničená a nikdy nie prijatá. Ale organizované znásilňovanie jezídok nám pripomína, že svet sa nedá ustrážiť, dokonca ani vtedy, keď produkuje zlo, ktoré je odporné všetkým kolektívnym náboženstvám a medzinárodným konvenciám.
