Nedávna štúdia OECD prichádza s tvrdením, že deti zväčša opakujú príbehy svojich rodičov – dosahujú podobnú úroveň vzdelania a následne aj príjmovú úroveň. Slovensko dokonca rebríčku nemenných spoločenských štruktúr predsedá.
To, že na vysokú školu idú najšikovnejší, sa ukazuje ako tradovaný omyl. Nie, vysokoškolské vzdelanie získajú tí, ktorých rodičia študovali na „výške“. Ešte v sedemdesiatych rokoch minulého storočia prišiel francúzsky sociológ Pierre Bourdieu s tézou o dedičnosti elít. Odvtedy sa táto myšlienka vracia ako bumerang a, prekvapivo, znovu a znovu nás prekvapuje.
Akosi viac totiž počúvame, že s nemennými hierarchiami – pán je pán a sluha je sluha – už máme pramálo spoločného. Sme predsa moderní! Môžeme sa hýbať po spoločenskom rebríčku, to nás odlišuje od predmoderných spoločností zviazaných tradíciami. Ani modrá krv, ani Božia vôľa viac neoprávňujú výhody. Len danosti a vlastné úsilie. (Tie, bohužiaľ, môžu mutovať až za hranice práva a morálky.) Naše životné dráhy sú však oveľa pevnejšie usporiadané, než by sme považovali za férové z hľadiska rovnosti šancí. Karty totiž nemáme rozdané z toho istého balíčka.
