Jozef Jankovič (1937) sa v šesťdesiatych rokoch prezentoval razantným nástupom na výtvarnú scénu – po Grand Prix na bratislavskej výstave Danuvius 68 nasledovalo o rok ocenenie na VI. Biennale de Paris v Musée d‘Art moderne a účasť na výstave Discovery of Harmony v japonskej Osake či československá reprezentácia na Bienále Benátky v roku 1970. V čase normalizácie sa ako zakázaný umelec stal kľúčovou osobnosťou slovenskej neoficiálnej výtvarnej scény. Bol aktívnym účastníkom zvrhnutia komunistického režimu v roku 1989, stal sa prvým ponovembrovým rektorom Vysokej školy výtvarných umení, kde dodnes pôsobí ako profesor. Na svojom konte má množstvo samostatných i kolektívnych výstav doma i v zahraničí, v roku 1995 reprezentoval Slovensko na Bienále Benátky, je laureátom viacerých významných ocenení a jeho tvorba je zastúpená v mnohých domácich a zahraničných galériách i v početných súkromných zbierkach. FOTO SME – PAVOL MAJER
