Autor je sociológ
Nemôžem si pomôcť. Patrím ku generácii štyridsiatnikov, ktorí vnímali a osvojili si internet ako médium alebo prostredie slobodnej komunikácie. A cítim tak potrebu ho obhájiť pred paľbou kritiky za šírenie dezinformácií, klamstiev a nenávisti.
Rizikový, neférový, nenávistný
Internet čelí dvom hlavným obvineniam: za prvé, že robí z informácií tovar taký dostupný a pritom neprehľadne klasifikovaný, že predstavuje bezpečnostné riziko pre obyčajného človeka, inými slovami pre spoločenské vrstvy bez patričnej informačnej gramotnosti. Beata Balogová (SME 28. 7.) na to narazila, keď varovala o zraniteľnosti starších a chorých ľudí, neschopných rozlišovať v záplave zdravotných informácií kolujúcich na sociálnych sieťach medzi tými pravými a falošnými.
Po druhé, internet zrejme podkopáva bežné morálne zábrany, ktoré v normálnom živote zaručujú, že sa vzájomne slušne správame. Na toto nebezpečenstvo odkázal Tomáš Prokopčák (SME 23. 7.) vyjadrujúc znepokojenie nad mierou neslušnosti diskusných príspevkov pod článkami v novinách a údiv nad tým, že ľudia sa správajú horšie, keď diskutujú vo virtuálnom než v reálnom priestore. Vtipné videoklipy ku kampani Nadácie otvorenej spoločnosti proti online hejtovaniu „Povedz mi to do očí“ fungujú na základe rovnakého kontrastu.
